Vzdelávanie Slovákov v zahraničí

V rámci spolupráce Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici s MŠ VVaV SR a Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, sú už dlhodobo zapojené viaceré pracoviská Pedagogickej fakulty do posilňovania podpory a identity Slovákov, ktorí žijú prechodne, resp. trvalo v zahraničí. Dominantnou oblasťou v tejto problematike je téma vzdelávania, na ktorú sa orientovali naše doterajšie aktivity. Problematika Slovákov žijúcich v zahraničí je témou, ktorá prechádza svojím vývojom,  nakoľko  Slováci patria k tradičným európskym vysťahovaleckým národom. Spolu s príslušníkmi slovenských národnostných menšín predstavujú číselne okolo 2,7 milióna osôb slovenského pôvodu. Ich počty sa v posledných rokoch zvyšovali a otázka ich podpory z domovského prostredia je preto stále aktuálnejšia, Poznámka: Ani v súčasnosti však neexistujú presné dostupné štatistické údaje o tom, aký je počet krajanov a ich detí žijúcich v inej krajine, aký je ich vzťah, resp. vzťah ich rodičov  k SR. Zákon č. 474 z r. 2005 o Slovákoch žijúcich v zahraničí, upravuje postavenie zahraničného Slováka, jeho práva a povinnosti na území Slovenskej republiky, ako aj postup pri priznávaní statusu zahraničného Slováka a pôsobnosť ústredných orgánov štátnej správy vo vzťahu k zahraničným Slovákom. Podľa § 2 zákona č. 474/2005 Z. z. sa na účely uvedeného zákona rozumie:  - Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť, - národným povedomím aktívne prejavy hlásenia sa k slovenskému národu a k hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, slovenské kultúrne dedičstvo a tradície, - štátnou podporou Slovákov žijúcich v zahraničí systém opatrení Slovenskej republiky zameraný na podporu národného povedomia a kultúrnej identity Slovákov žijúcich v zahraničí, na podporu ich inštitúcií zriadených na dosiahnutie tohto účelu a na podporu vzťahov medzi Slovenskou republikou a Slovákmi žijúcimi v zahraničí.

Slovenská komunita v zahraničí sa však postupne  mení. Na jednej strane pribúdajú komunity migrantov, ktorí sa vysťahovali za prácou v rámci voľného trhu EÚ (najmä po r. 2004), na druhej strane – hlavne v tradičných komunitách a organizáciách v zámorí, dochádza ku generačnej výmene. Prevažne ide o menšiny s hlbokými kultúrnymi tradíciami, vlastnou národnostnou inteligenciou a rozvetveným systémom spolkového života. Ďalšiu skupinu tvoria tzv. autochtónne národnostné menšiny. Do dnešných dní sa v niektorých krajinách zachovali slovenské etnické a jazykové regióny s vyspelou slovenskou subkultúrou a národnou identitou najmä v Srbsku, Rumunsku. Maďarsku, v Poľsku, v Chorvátsku  a na Ukrajine. O autochtónnych národnostných menšinách existujú pomerne presné štatistické ukazovatele, nakoľko najmä kultúrna a vzdelávacia oblasť zo strany SR je pomerne intenzívne a cielene podporovaná. O niečo menšia pozornosť a podpora bola venovaná komunitám v zámorí, ako aj novovytvoreným komunitám tzv. novodobých migrantov.

Na uvedený dokument, ale aj ako reakcia na aktuálnu situáciu v oblasti vzdelávania, reaguje aj materiál vypracovaný Úradom vlády SR – „Koncepcia štátnej  politiky Slovenskej republiky vo vzťahu k  Slovákom žijúcim  v  zahraničí  na obdobie rokov 2016 – 2020“. V súčasnosti sa pripravuje novela koncepcie orientovaná na roky 2021 – 2026.

Činnosť UMB – konkrétne Metodického centra, bola orientovaná najmä na podporu vzdelávania krajanských učiteľov. Keď sa po vstupe Slovenska do EÚ začala postupne meniť aj zahraničná politika voči Slovákom, ktorí trvalo/prechodne žijú v zahraničí, bola v r. 2009 PF požiadaná, aby sa výskumne zamerala na danú problematiku. Takže od tohto obdobia sa zintenzívnila v tomto smere vedecko - výskumná činnosť, aby aj následné – najmä vzdelávacie aktivity boli cielene orientované na tie potreby, ktoré sa postupne vynárali tak, ako sa menilo zloženie Slovákov žijúcich v zahraničí. Ďalším významným medzníkom bol r. 2015, kedy bola zriadený Medzinárodný inštitút a  asociácia slovenských vzdelávacích centier  v zahraničí (ISEIA), s ktorou PF UMB intenzívne spolupracuje.

Aj na základe prvých výskumných zistení sa postupne naša činnosť orientovala na:
Priebežné vedecko-výskumné aktivity, ich prezentovanie na domácich a medzinárodných podujatiach, publikovanie zistených výsledkov;

-        Tvorba nových originálnych metodicko – didaktických materiálov určených najmä pre žiakov primárneho stupňa vzdelávania, ich rodičov a samozrejme pre učiteľov;
-        Vzdelávanie detí a učiteľov priamo vo vzdelávacích centrách v zahraničí, resp. pri ich prázdninových pobytoch na Slovensku.

Vzdelávacie aktivity

Vzdelávacie aktivity sú významnou súčasťou projektu a sú zamerané jednak na vzdelávanie detí, ale metodicko – odbornú pomoc učiteľom. Realizujú sa:

1. Počas aktivít v rámci škôl v prírode. Odborní pracovníci a doktorandky  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB sa aktívne podieľajú  na realizácii turnusov Škôl v prírode, podľa harmonogramu Kalendára vzdelávacích programov MŠ VVaŠ SR pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Súčasťou vzdelávacích aktivít sú aj odborné semináre orientované na  sprevádzajúcich učiteľov pod odbornou gesciou Katedry psychológie PF UMB.
2.  Počas vzdelávacieho kurzu Učíme sa o Slovensku po Slovensky, ktorý sa organizuje  v súlade s harmonogramom Kalendára vzdelávacích programov MŠ VVaŠ SR.
3. Výjazdové vzdelávacie kurzy, ktoré sa realizujú v zahraničí, podľa požiadaviek konkrétnych vzdelávacích centier a sú finančne podporované MŠ VVaŠ SR.

Výjazdový kurz  Poľsko, Nová  Biala  (24. – 26. 9. 2015) s názvom „Samostatná príprava učebníc a učebných pomôcok pre deti Slovákov žijúcich v zahraničí učiteľmi - I. a II. cyklus, nepovinné vyučovanie“, realizovaný členkamiKatedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB.

 

Výjazdový kurz v Poľsku, Nová  Biala (12. - 14. 5. 2016) s názvom „Spev, hry a zábavy detí v školskom vyučovaní ako podpora udržiavania národného povedomia Slovákov žijúcich v zahraničí“, realizovaný pracovníkmi Katedry hudobnej kultúry a Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB.

Výjazdový kurz Ukrajina, Užhorod (25. - 27. 11. 2016) s názvom „Podpora udržiavania národného povedomia Slovákov žijúcich  na Ukrajine“, realizovaný pracovníkmi Katedry psychológie a Katedry pedagogiky PF UMB.

Výjazdový kurz  Nemecko,   Mníchov (9.2 – 13.2. 2017) s názvom  "Hráme sa o Slovensku po slovensky" prezentácia súboru učebníc a hier špeciálne pre potreby vzdelávacích centier v zahraničí a je určený pre podporu rozvoja slovenského jazyka a poznávanie  slovenských reálií,  realizovaný členkami Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB.

Výjazdový kurz Veľká Británia, Birmingham (25. - 29. 5. 2017), s názvom „Prezentácia aktivity tvorivej dramatiky – Pernikár“,  realizovaný členkami Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB.

Výjazdový kurz Veľká Británia, Londýn (21.-25.9.2017) so zameraním na aktívnu účasť na vyučovaní a diskusiu s učiteľkami týkajúcu sa navrhovaných zmien v Školskom zákone č.245/2008, ktoré súvisia  s prípravou  na komisonálne skúšky a ich realizáciu.

Výjazdový kurz Írsko, Dublin (27.10.- 30.10.2017) s názvom „Súčasná detská literatúra a Interpretácia vybraných literárnych prác pre deti“, realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB.

Výjazdový kurz  Francúzsko, Paríž (4.10. – 6.10. 2018) s názvom „Výučba slovenského jazyka – ako druhého jazyka, s podporou výtvarných aktivít“, realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky, Katedry psychológie  a členom Katedry výtvarnej kultúry PF UMB. Na kurze sa podieľala aj členka Katedry slovenského jazyka FF UMB.

Výjazdový kurz Írsko, v Dublin ( 23.11. – 26.11.2018). Uvedený kurz bol  obsahovo identický so vzdelávacím kurzom v Paríži, zúčastnili  sa ho najmä pedagógovia pôsobiaci vo VC v Írsku a vo Veľkej Británii.

Výjazdový kurz  Srbsku,  Kulpin  (15. 3. - 17. 3. 2019) s názvom „Slovenský jazyk – ako na to?“,  realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky  a Katedry andragogiky  a členom Katedry výtvarnej kultúry PF UMB.

Výjazdový kurz na Cypre (11. 10. – 13. 10. 2019), s názvom „Ukážky dobrej praxe v rozvíjaní slovenského jazyka pre učiteľov slovenských vzdelávacích centier vo svete“, realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky  a Katedry andragogiky PF UMB.

 

Výjazdový kurz  Poľsko, Nova Biala  (26. 9. – 28. 9. 2019) , s názvom „Hravá vlastiveda. Ako zaujať žiakov a zatraktívniť vyučovanie slovenského jazyka a slovenských reálií
v prostredí Slovákov žijúcich v zahraničí“,  realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky  PF UMB.

 

Vzdelávací kurz realizovaný on – line formou (5. – 6. 9. 2020)  s názvom Detská literatúra ako potenciál rozvoja jazykovej kompetencie -  Učenie slovenčiny v heterogénnych skupinách, realizovaný členkami  Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky  PF UMB.

 

On-line stretnutie učiteľov zo slovenských vzdelávacích centier v zahraničí -  prednáška o príprave interaktívneho prostredia Krajina Hláskovo a hre Hláskovo na podporu výučby SJ pre deti Slovákov v zahraničí /Mgr. Zuzana Kováčová Švecová, PhD. /26.7.2020

 

On-line metodické školenie k stolovej hre Hláskovo -  pre CZ&SK Club Birmingham /Mgr. Zuzana Kováčová Švecová, PhD., /24.10.2020

PROJEKTY

1. ANALÝZA STAVU A POTRIEB SLOVENSKÉHO ŠKOLSTVA V ZAHRANIČÍ ( r.  2009 – 2013

Cieľom projektu bola  analýza vzdelávacích potrieb vybraných európskych krajín. Zamerali sme sa  najmä na: 

1. Identifikáciu  aktuálneho stavu a potrieb slovenského školstva a vzdelávania v SJ v prostredí slovenských  komunít v zahraničí;
2. Vypracovanie návrhov  opatrení na realizáciu vzdelávacích aktivít v SJ pre krajanov (ich potomkov) prechodne/trvale  žijúcich v zahraničí.

Vypracovanie analýzy, následného výskumu, interpretácie výsledkov a návrhov opatrení  bolo realizované ma základe dotazníkov vlastnej proveniencie, ako základnej výskumnej metódy. Išlo o niekoľko  typov dotazníkov, ktoré boli koncipované a orientované na tieto subjekty:

-        zastupiteľské údaje SR vo vybraných krajinách,

-        predstaviteľov štátnych orgánov, v ktorých kompetenciách je vzdelávacia politika konkrétnej krajiny;

-        predstaviteľov  rôznych krajanských spolkov, ktoré zabezpečujú aktivity (kultúrne, osvetové, vzdelávacie) v konkrétnej krajine.

Výskumnú vzorku tvorili vyššie uvedené subjekty, resp. respondenti. Ich výber bol determinovaný predpokladanou koncentráciou občanov slovenského pôvodu v danej krajine, pričom tieto boli vybraté zo zoznamu krajín, uvedeného na webových stránkach Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí,  metódou zámerného výberu subjektov. Kritériami výberu krajiny  bola predpokladaná koncentrácia Slovákov v danej krajine na základe:

-        existencie štátom uznanej slovenskej národnostnej menšiny v krajine,

-        predpokladanej koncentrácie Slovákov z historických vysťahovaleckých vĺn,

-        predpokladanej koncentrácie Slovákov, trvale alebo prechodne žijúcich v zahraničí po roku 1989.

 

Odporúčania z výskumných zistení:

Pri návrhu týchto odporúčaní sme  vychádzali  najmä z toho, že existuje relatívne vysoký počet detí, ktoré v SR vykonávajú pravidelne komisionálne skúšky, ako aj  detí , ktoré sú vo veku osvojovania materinského jazyka. Ide najmä o deti v období predškolského veku, resp. navštevujúce primárny stupeň vzdelávania. 

1. Pripraviť pre  Akreditačnú komisiu  SR študijný program, zameraný na prípravu učiteľov predprimárneho a primárneho vzdelávania, so zameraním na špecifické potreby detí prechodne žijúcich v zahraničí.
2. Upraviť novelu Zákona č. 245//2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní v časti upravujúcej postup pri vykonávaní rozdielových skúšok (§ 25). Podľa ods. 5 uvedeného paragrafu „žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c) vykoná skúšky z vyučovacích predmetov, ktoré určí riaditeľ školy, v kmeňovej škole spravidla za každý školský rok...“. Návrh na úpravu sa týka tohto, aby boli taxatívne určené predmety, z ktorých by mali byť vykonané rozdielové skúšky tak, ako to bolo v predchádzajúcom znení uvedeného zákona (slovenský jazyk a literatúra, vlastiveda, slovenský zemepis a história). Viacerí riaditelia ZŠ totiž vyžadujú komisionálne skúšky aj z takých predmetov, ktoré žiaci absolvovali v zahraničí, resp. zo všetkých predmetov.
3. Vytvoriť  jednotný systém komisionálnych skúšok,  ktorý by umožňoval ich realizáciu aj v zahraničí,  za prítomnosti kvalifikovaných slovenských učiteľov príslušných stupňov vzdelávania a aprobačných predmetov. 
4. Pokiaľ žijú rodičia v krajine, kde nie je možné realizovať systematické vzdelávanie detí v SJ, pripraviť pre túto cieľovú skupinu didaktické materiály a  metodický postup  vypracovaný vysokoškolskými pedagógmi učiteľských fakúlt v SR.

 

Na základe týchto zistení, sme pod gesciou  MŠ VVaŠ SR začali realizovať aj ďalší výskumný projekt, v ktorom sú už  zohľadnené aj niektoré z  vyššie uvedených  odporúčaní. Preto sme sa v ďalšom výskumnom projekte zamerali intenzívnejšie na oblasť vzdelávacích centier, v ktorých sa sústreďuje činnosť orientovaná na podporu a rozvoj slovenského jazyka u detí, ale aj u dospelých. 

 

1.1. REALIZÁCIA VÝSKUMU „Vplyv edukačných a sociokultúrnych faktorov na utváranie národnostnej identity“

Hlavným cieľom projektu bolo  zvýšenie kvality činnosti vzdelávacích centier v krajinách západnej Európy a v zámorí, v ktorých sa pripravujú deti na realizáciu komisionálnych  skúšok v SR.  Na základe identifikácie  sporných  bodov  v tejto oblasti sme chceli  navrhnúť   koncept vzdelávania v   centrách a zároveň sme chceli poskytnúť relevantné  údaje štátnym orgánom v SR, ktoré majú vo svojej kompetencii problematiku vzdelávania Slovákov žijúcich mimo územia SR.

 

Čiastkové ciele projektu:

-        Identifikácia koncepčných  zámerov vzdelávacích centier (obsah, formy), ich organizačné zabezpečenie,  vzdelávacie zámery centier (udržiavanie SJ vs. príprava na komisionálne skúšky);

-        Identifikácia   podmienok vzdelávacích centier - priestorové a materiálne vybavenie, počet a obsahové zameranie vyučovacích hodín, kvalifikačná štruktúra zamestnancov, počet a vekové zloženie detí;

-        Zisťovanie   potrieb  krajanov (rodičov, učiteľov),  za účelom spracovania obsahov vzdelávacích kurzov, metodicko-didaktických materiálov na účely dobrovoľnej výučby, pričom sa prihliada na motívy vzdelávania detí, dĺžku ich  pobytu v krajine;

Výsledky výskumu:

Výskum bol realizovaný na základe dotazníka vlastnej proveniencie, ktorý bol rozoslaný tým vzdelávacím centrám, na ktoré sme mali kontakt (20 centier).  V r. 2016  poskytovali  tieto centrá  vzdelávacie a záujmové aktivity pre viac ako 1000 detí, z toho 348 detí navštevovalo  pravidelné vyučovanie slovenského jazyka a slovenských reálií, pričom časť detí sa pripravovala  aj na komisionálne skúšky. Aktivity v centrách zabezpečovalo 45 učiteliek, z toho 36 kvalifikovaných (80%) a 29 s z pedagogickou praxou v SR (64%), 16 s pedagogickou praxou v danej krajine (35%).

Katedra elementárnej a predškolskej pedagogiky PF UMB  vypracovala pre podporu činnosti týchto centier ucelený metodický materiál s názvom „Hráme sa o Slovensku po slovensky”. Materiál je určený na rozširovanie kompetencií  detí v oblasti jazyka a slovenských reálií  prostredníctvom  didaktických prostriedkov a jednotlivých aktivít.

Vypracovali sme podrobnú analýzu tých paragrafov  Školského zákona, ktoré sa týkali realizácie komisionálnych skúšok aj s návrhmi ich úpravy, ktoré sme zaslali príslušnému odboru na MŠ VVaV SR.

Realizovali sme viaceré vzdelávacie aktivity pre učiteľky a dobrovoľníčky pôsobiace vo vzdelávacích centrách, pričom ich obsah vyplýval z ich konkrétnych požiadaviek.  

Z výsledkov doterajších výskumných zistení teda vyplýva, že niektoré z navrhovaných opatrení sa už začínajú realizovať, pričom významným faktorom v celej problematike vzdelávania detí krajanov žijúcich v zahraničí, sa javí pomoc a podpora vzdelávacích centier, ktoré vznikajú v krajinách západnej Európy a v zámorí. Vyústením týchto poznatkov a zistení je aktuálny projekt, v ktorom sme sa podrobnejšie   zamerali na potreby a aktuálne problémy centier s tým, že v projekte sme sa z hľadiska dostupnosti  sústredili najmä na vzdelávacie centrá pôsobiace  v krajinách západnej Európy.

 

1.2. KEGA 012 UMB-4/2017 s názvom „Koncept vzdelávania detí novodobých migrantov v krajinách západnej Európy“.

 

Koncepcia a zámery projektu  vychádzali  z doterajších  poznatkov  danej problematiky, a zároveň má snahu identifikovať tie  aktuálne problémy a úskalia, s ktorými sa vzdelávanie detí Slovákov žijúcich v zahraničí stretáva. Preto je cieľom projektu  identifikácia  súčasného stavu  vzdelávacích centier v krajinách západnej Európy a je zameraný na vytvorenie jednotného konceptu vzdelávania tých detí, ktoré sa pripravujú na komisionálne  skúšky v SR. Výstupy  projektu budú  podkladom  pre odborné pracoviská v SR, ktoré majú vo svojej kompetencii  danú problematiku (MŠ VVaŠ, ŠPÚ, ÚSŽZ, MPC SR). Výsledkom projektu bude návrh konceptu pre skvalitnenie činnosti vzdelávacích centier.

Výsledkom by malo byť:

-        Vytvorenie modelu hodnotenia prípravy a vzdelávania detí vo vzdelávacích centrách západnej Európy, ktorý môže byť využitý aj v iných krajinách mimo EÚ.

-        Zlepšenie kvality vzdelávania v centrách a vytvorenie jednotného modelu vzdelávania podľa ročníkov a tematických oblastí.

-        Zlepšenie kvality prípravy odborných zamestnancov pôsobiacich v centrách vzdelávania.

-        Podklady pre tvorbu obsahového zamerania komisionálnych skúšok realizovaných v SR,  organizačného zabezpečenia a spôsob ich realizácie.

-        Vytvorenie priestoru pre  informovanie odbornej verejnosti a zároveň vytvorenie priestoru pre odbornú diskusiu.

Doterajšievýskumné zistenia, realizované aktivity a ďalšie témy súvisiace s touto problematikou,  sú uvedené v ďalších kapitolách  predkladaného textu.

 

1.3. KEGA  Projekt č. 019UMB-4/2020 Príprava interaktívneho prostredia Krajina Hláskovo na podporu výučby slovenského jazyka pre deti Slovákov žijúce v zahraničí

 

Cieľom projektu je vytvoriť interaktívne vzdelávacie prostredie na podporu výučby slovenského jazyka pre deti Slovákov žijúce v zahraničí a tým zabezpečiť kontinuálnu podporu a zavádzanie digitalizácie do výučby, zatraktívnenie a optimalizáciu výučby v prostredí vzdelávacích centier v zahraničí. Na rozdiel od klasickej výučby projekt navrhuje multimediálnu vzdelávaciu platformu Krajina Hláskovo, ktorá je originálnym a jedinečným riešením na podporu vzdelávania v centrách, i v domácom prostredí žiakov a predstavuje nové pedagogické prístupy – metódy a formy učenia sa s podporou nových technológií. Projekt multimediálnej platformy je postavený na akčnom výskume na Pedagogickej fakulte UMB, v spolupráci so vzdelávacími centrami a organizáciami na podporu vzdelávania detí Slovákov žijúcich v zahraničí. V prvej fáze prebehne identifikácia potrieb a kapacít a následne návrh zmien v podobe multimediálnej platformy. Na ňu nadviaže implementácia do praxe – overovanie efektivity multimediálnej platformy v prostredí vzdelávacích centier, Výstupy z projektu by mali poskytnúť možnosti podpory vzdelávania detí Slovákov v zahraničí.