Hanka pred tromi rokmi ste prejavili záujem o doktorandské štúdium. Čo Vás k tomu motivovalo? Bolo toho určite viac. Prvotným motívom bol pre mňa mail od učiteľky, ktorá ma učila a ktorá bola pre mňa vzorom. :) Spomenula v ňom, že ak ma baví výskum, tak by som mohla skúsiť doktorandské štúdium. Ďalším motívom bola túžba osobnostne porásť. Zamerať sa na svoje slabé a silné stránky (resp. posunúť druhým to, čo sa do mňa investovalo – nenechávať si to len pre seba). V neposlednom rade mojim motívom bola aj téma dizertačnej práce. Venujem sa téme, ktorá ma zaujíma, baví, vyvoláva vo mne zvedavosť.  Vidím prínos témy pre spoločnosť, ktorej sa venujem.

Čo Vás počas doktorandského štúdia najviac oslovilo a pomohlo Vám prekonávať prekážky?  Podľa môjho názoru to bola určite kvalita vzťahu so školiteľkou. Veľmi mi pomohlo to, že pozná moje silné a slabé stránky. Ak spravím chybu, konštruktívne na ňu zareaguje, poradí a usmerní ma. Pomáha mi aj to, že medzi sebou môžeme priamo a na rovinu komunikovať veci také, aké sú. Myslím si, že je dôležité, aby ten vzťah medzi študentom a školiteľom bol vyvážený. Vzájomná podpora v zmysle rastu. Prekážky sa mi prekonávajú ľahšie práve vtedy, ak mi niekto dá spätnú väzbu alebo ukáže iný uhol pohľadu na problém, ktorý vnímam skreslene a subjektívne. Za dôležité vnímam aj podporu od druhých ľudí (či už doktorandov alebo učiteľov). A tretia vec, ktorá mi pomáha je zmysel pre humor. Neskutočne dokáže odľahčiť mnoho situácií. :)

Vy ste mali možnosť zažiť si aj doktorandskú školu, zúčastniť sa aktivít doktorandskej školy, ako ich hodnotíte?  Veľmi pozitívne. Keď som bola v magisterskom ročníku, tak som čakala na chodbe pred CEV-kom na konzultáciu svojej diplomovej práce. Vtedy ma na nástenke zaujali obrázky a nejaké informácie o doktorandskej škole. Pamätám si, že som v jednu chvíľu chcela absolvovať aktivity doktorandskej školy a zistiť, aké to je. O rok neskôr som si to už ako doktorandka odskúšala a môžem povedať, že to bolo oveľa lepšie, ako som si to predstavovala :). Vzhľadom na to, že sa kladie vysoký dôraz na publikačné výstupy doktorandov, tak témy, ktorým sme sa venovali boli aktuálne, prínosné a obsah zrozumiteľne podaný. Jednou z aktivít je aj písanie si vedeckého denníka, ktoré osobne vysoko hodnotím. „Núti“ doktoranda zastať a zreflektovať si niektoré situácie – porozumieť im a patrične na ne zareagovať. Keď si spätne čítam vedecký denník, tak môžem vidieť aj to, ako som sa posunula v rôznych oblastiach, ktoré predtým boli problematické.

Hanka, ste v treťom ročníku denného doktorandského štúdia, ako hodnotíte toto obdobie na našej katedre a fakulte? Opäť raz to hodnotím pozitívne. Aj napriek tomu, že som na katedre, na ktorej som doteraz neštudovala, tak som sa celkom rýchlo dokázala zorientovať a adaptovať na spôsob, akým táto katedra funguje.  Dosť tomu dopomohol aj kolektív, v ktorom sa nachádzam. Vedenie seminára alebo zastupovania predmetov na katedre v rámci doktorandského štúdia vnímam pre svoj rozvoj ako obohacujúcu skúsenosť. Pevne verím, že to bolo prínosné aj pre študentov :). 

Čo by ste odporučili študentom, ktorí možno zvažujú či si podať prihlášku na doktorandské štúdium? Neviem, či sa to dá nazvať odporúčaním, ale mne pomohol rozhovor s učiteľkou, ktorá mi počas môjho rozhodovania povedala pravdu: doktorandské štúdium bude stáť študenta veľa času. Tým, že bola ku mne úprimná, tak som potom nebola na doktorandskom štúdiu šokovaná týmto faktom. Ak by som mala predsa len niečo odporučiť, tak aby sa zamysleli nad otázkou: „Čo sú ochotní investovať do svojho štúdia?“. V mojom prípade ma to stálo veľa času, veľa učenia sa novým veciam a veľa práce na svojich slabých stránkach. Stálo ma to veľa, ale ako sa hovorí: „čo nič nestojí, za nič nestojí“. So svedomím môžem povedať, že doktorandské štúdium stálo za to :)

Rozhovor s Mgr. Hanou Kocurovou pripravila vedúca Katedry pedagogiky PF UMB doc. PhDr. Miriam Niklová, PhD.