Čo bolo podnetom pre Vás pri rozhodovaní o výbere vysokej školy a pokračovaní v doktorandskom štúdiu na Pedagogickej fakulte UMB? 
Pri rozhodovaní o zameraní môjho vysokoškolského štúdia rozhodovali prevažne moje záujmy. Počas štúdia na gymnáziu som zistila, že prírodné vedy nebudú asi nikdy môj smer, nadchla ma až psychológia v maturitnom ročníku a snažila som sa hľadať odbory v humanitných vedách. 

Počas štúdia na gymnáziu som nebola najlepšou žiačkou a dokonca som dlho tvrdila to, že na vysokú školu ani nepôjdem. Nakoniec som si našla krásny odbor: učiteľstvo pedagogiky a psychológie (a pritom z každej strany počúvala, že je málo využiteľný v praxi). Navždy budem toho názoru, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Štúdium ma od začiatku veľmi bavilo a našla som sa v ňom. Postupom času som začala inklinovať viac k odboru pedagogika a v magisterskom stupni štúdia som sa dozvedela o možnosti doktorandského štúdia v tomto odbore. Najprv to bola len taká myšlienka, väčšiu váhu som tomu začala dávať po tom, ako mi jeden z vysokoškolských učiteľov v rámci reflexie povedal: „Byť Vami, rozhodne by som uvažoval o doktorandskom štúdiu. Sama toho dokážete veľa, nehovoriac o tom, čo by ste dokázali v tíme.“

Karin, ste v druhom ročníku denného doktorandského štúdia, ako hodnotíte toto obdobie? Čo všetko ste stihli v tomto čase absolvovať? Čakala som, že prvý rok štúdia bude skôr adaptačný, ale opak bol pravdou. Od začiatku štúdia som mala pred sebou viacero úloh, ktoré si vyžadovali naozaj veľa mojej pozornosti. Hneď na začiatku prvého semestra naša katedra organizovala medzinárodnú vedeckú konferenciu Socialia 2019, s čím súviselo množstvo povinností. Neskôr som sa aktívne zúčastnila na medzinárodnej vedeckej konferencii doktorandov v Olomouci. Bola som tiež v roly vyučujúcej a viedla moje prvé semináre v predmete sociálna patológia a jej prevencia, momentálne vediem semináre v predmete metodológia edukačných vied. Som v riešiteľskom tíme dvoch vedeckých projektov, a to VEGA č. 1/0396/20 s názvom Vplyv elektronických médií na správanie a rozvíjanie prierezových spôsobilostí generácie Z a druhým je VEGA č. 1/0446/19 s názvom Stredoškolská mládež a jej potreby a ohrozenia vo voľnom čase v 21. storočí. Mala som možnosť stať sa spoluautorkou vysokoškolskej učebnice Sociálno-pedagogické poradenstvo, v súčasnosti pracujem v spoluautorstve na monografii s názvom Virtuálne ohrozenia stredoškolskej mládeže vo voľnom čase. Publikovala som niekoľko teoretických príspevkov ako v slovenských, tak aj v zahraničných zborníkoch, a tiež som v spoluautorstve publikovala empirickú štúdiu v medzinárodnom vedeckom časopise The New Educational Review. Tiež som mala možnosť absolvovať online zahraničnú mobilitu na Univerzite v Holandsku. Posledným dôležitým míľnikom v  druhom roku štúdia boli obhajoby projektu mojej dizertačnej práce s názvom Virtuálne ohrozenia stredoškolskej mládeže v 21. storočí a možnosti ich prevencie v školskom prostredí. Ťažisko môjho vedeckého záujmu patrí rizikám spojeným s používaním sociálnych sietí.

Od začiatku môjho štúdia ubehlo 18 mesiacov, počas ktorých som toho stihla naozaj veľa. Neboli to ľahké mesiace a nenazvala by som ich úplne študentskými. To však neznamená, že nie som za nich rada. Myslím si, že možnosť rásť a posúvať sa vpred či už v profesijnom alebo v osobnom živote máme len vďaka neustálym výzvam, za ktoré by sme mali byť jednoducho vďační. A mne naša Pedagogická Fakulta UMB v Banskej Bystrici dáva týchto možností veľa, vďaka čomu mám pocit, že môžem rásť donekonečna.

V zimnom semestri ste absolvovali online mobilitu v Holandsku, ako to hodnotíte? Odporúčali by ste ju aj iným študentom?Online mobilita v Holandsku bola veľkou výzvou. Jazyková bariéra býva v takýchto momentoch kľúčová, a to sa odzrkadlilo na mojej príprave, ktorej som venovala naozaj veľké množstvo času. Sú momenty, kedy jednoducho musíte vystúpiť zo svojej komfortnej zóny, a tento moment som si dokonca vybrala sama. Neľutujem to. Práca v roly učiteľa pre holandských študentov bola náročná, ale hodnotím to celé veľmi pozitívne. V rámci sebareflexie som si vedomá toho, ako ma to posunulo vpred vo viacerých oblastiach – nie len v profesijných, ale tiež aj v tých osobnostných. Veľmi si vážim, že som mala takúto možnosť.

Čo by ste odkázali študentom, ktorí zvažujú prihlásiť sa na doktorandské štúdium? Asi mám dva dôležité odkazy. Prvým je, že time management je jedna z najdôležitejších vecí (aspoň pre mňa) v doktorandskom štúdiu. Tým druhým je, že to nebude jednoduché, ale bude to stáť zato. Sľubujem :)

Viac o možnostiach štúdia