Chcela sa stať učiteľkou materskej školy. Po absolvovaní bakalárskeho a magisterského štúdia, ktoré ju na výkon tejto profesie pripravili, sa rozhodla ísť ďalej. Podala si prihlášku na doktorandské štúdium, ktoré vlani ukončila s cenou dekana. Dnes je našou kolegyňou. Pozvanie na rozhovor prijala Barbara Basarabová.

Prečo si si dala prihlášku na doktorandské štúdium? Stál za tvojím rozhodnutím aj nejaký konkrétny impulz? Markantne ma ovplyvnilo moje vysokoškolské štúdium, kde som sa rozhodla že chcem učiť na vysokej škole. Ako to už býva, zlý učiteľ dokáže odradiť, dobrý potiahnuť. V mojom prípade to bola tá druhá možnosť. Cesta byť akademikom viedla práve cez doktorandské štúdium.

Ako by si zhodnotila prínos 3 rokov v doktorandskom štúdiu? Ak by som mala zhrnúť tie najväčšie prínosy, tak to bolo určite podporné prostredie a konštruktívna kritika, vďaka ktorým som mohla rásť, výnimoční ľudia na katedre, ktorí boli vždy ochotní pomôcť a nasmerovať. Získala som mnoho skúseností tým, že mi bolo umožnené vycestovať, absolvovať rôzne konferencie, ktoré ma obohatili či v profesijnej, rovnako aj osobnostnej rovine. Ako doktorand získate vedomosti a zručnosti, na základe ktorých môžete svojím vedeckým bádaním prispieť k rozvoju vedeckého poznania vo svojom odbore. Podporu som cítila takisto zo strany mojich doktorandských „kolegov“, ktorí sa mi stali aj dobrými priateľmi.

Čo bolo na doktorandskom štúdiu najťažšie a čo ti pomáhalo zvládať prekážky? So zvyšujúcim sa tlakom na kvalitu doktorandov a ich vedeckovýskumné výstupy môžem povedať, že pre mňa osobne to bola práve tá výskumná oblasť v štúdiu. Postupne ma však moja výskumná téma sociálnych reprezentácií zaujala natoľko, že samotný výskum mi len uľahčoval porozumieť aj jeho prínosu pre prax. Začala som si uvedomovať, že už pri dizajne výskumu vytvárame niečo nové, v našich podmienkach neprebádané. A čo mi pomohlo zvládať prípadné prekážky? Nepochybne veľa záleží na školiteľovi, na jeho erudícii. Ja som mala to šťastie, že okrem skvelej školiteľky som pracovala vo výskumnom tíme aj s ďalšími dvoma skvelými vedcami Podstatným prínosom bola určite aj samotná doktorandská škola, ktorá nám ponúkala kontinuálny a systematický model podpory.

Ako by si opísala prínos doktorandskej školy, ktorá bola súčasťou tvojho štúdia? Ako som sa už vyššie zmienila, absolvovaním ponúkaných seminárov, workshopov a prednášok som nadobudla nie len vedecko-výskumné kompetencie. Doktorandská škola mi umožnila rozvíjať moje kritické myslenie, stretnúť sa s rôznymi odborníkmi, zlepšiť sa v akademickom písaní, rozvíjať svoje prezenčné a písomné zručnosti aj v cudzom jazyku a najmä mi pomohla nájsť odpovede na moje metodologické otázky.

Viaceré naše i zahraničné štúdie ukazujú, že študenti a študentky sa boja prihlásiť na doktorandské štúdium, lebo sa necítia byť vedcami. Čo by si im odkázala? Samozrejme rozumiem ich obavám u mňa to nebolo inak. Prioritou doktorandského štúdia je síce realizácia vlastného výskumu a následne jeho popularizácia, ktorá si vyžaduje veľa úsilia, práce a prebdených nocí, avšak ponúka aj mnoho ďalších možností, ktoré mňa osobne veľmi obohatili. Môžete získať kvalitné vzdelanie, zúčastňovať sa na rôznych medzinárodných konferenciách, máte možnosť vykonávať pedagogickú činnosť, v ktorej som sa ja osobne veľmi našla. Na záver už len toľko, nech vás strach nezbrzdí. Môžete v tom nájsť viac, ako si viete predstaviť. Je to super pocit, keď niečo zistíte, overíte či potvrdíte. To je to flow, ktoré nás poháňa ďalej.

Rozprávala sa: Katarína Vančíková – vedúca Katedry elementárnej a predškolskej pedagogiky
Možnosti doktorandského štúdia na našej fakulte nájdete tu.