Silná zostava vedenia PF UMB

Viete aká je naša silná zostava vedenia Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici? Je 100% ženská, sú to ženy silné, odhodlané, plné energie a výnimočné.
Dekanka našej fakulty  - Lenka Rovňanová

V mojom živote zohrávali a zohrávajú dôležitú úlohu ľudia a situácie prežité s nimi v rôznych okolnostiach ovplyvnili to, čomu verím, ako vnímam svet, ako počúvam a načúvam, ako sa okolo seba pozerám; ako cítim a prežívam. Snažím sa byť dobrým človekom,  žiť plnohodnotne a byť šťastná, kým som tu. Každý nový deň vítam s rešpektom a pokorou a večer som zaň so všetkým, čo priniesol, vďačná. S obdivom a úctou spomínam na všetkých učiteľov a učiteľky, ktorí vstúpili do môjho života a ovplyvnili to, kým som, čomu verím, ako pracujem a žijem.

Vyrastala som v malom priemyselnom mestečku Svit pod Tatrami s dvomi mladšími sestrami v rodine, kde sa stretli dva svety – po ockovi tatranská majestátna príroda (Tatranské Matliare) a po mamke zemplínska úrodná rovina (Rakovec nad Ondavou pri Michalovciach). Obidva ma  sprevádzali na mojej ceste k (seba)objavovaniu a posilňovaniu seba samej. S rešpektom a pokorou ku všetkému živému. Vďaka skromným a pracovitým rodičom som spolu so sestrami prežila úžasné detstvo, v ktorom nám ani v skromnosti nič nechýbalo. Dokázali vyplniť náš voľný čas vždy zaujímavo a zmysluplne; zdôrazňovali, že je dôležité všetko, čo začneme, aj dokončiť. Dávali nám slobodu, ale zároveň s ňou očakávali našu zodpovednosť. Aj vďaka nim som sa naučila, že „odtiaľto si nikto neberie so sebou to, čo má; vezme si len to, čo rozdal“.

Málokto o mne vie, že som bola dlhé roky aktívnou športovkyňou. Vyskúšala som rôzne športy – lyžovanie, plávanie, atletiku, gymnastiku a volejbal. Na dlhé roky sa mojou spoločníčkou stala práve volejbalová lopta a skvelý športový život s úžasnými spoluhráčkami vo Svite, neskôr, počas štúdia na FF UPJŠ v Prešove a potom vo Zvolene, kde od ukončenia vysokoškolského štúdia žijem. Okrem športu ma formovalo aj umenie. Navštevovala som dramatický krúžok, absolvovala množstvo recitačných súťaží a so starým otcom som pri počúvaní vážnej hudby z platní staručkého gramofónu objavovala čaro hudobného umenia. Pracovala som s deťmi v rôznych neformálnych aktivitách a práve tento záujem a skúsenosť boli motiváciou k štúdiu učiteľstva.

To sa stalo mojou životnou cestou a v roku 2009 ma priviedlo na PF UMB. Príchod z regionálneho školstva na akademickú pôdu bol pre mňa príležitosťou prekročiť seba samú. Našla som tu „nový, dovtedy pre mňa neznámy, svet“, ľudí so silnými osobnými príbehmi, inšpiráciu a zároveň podnety pre odpovede na mnohé otázky súvisiace s vlastnou profesijnou identitou a profesijným rastom. Stretla som tu ľudí, z ktorých sa niektorí stali mojimi priateľmi a povzbudzovali ma vždy, keď som o svojom zotrvaní na pracovisku pochybovala. Angažujem sa aj v mimovládnom sektore. Verím v silu tímovej práce a rada sa učím nové. Vítam stretnutia s ľuďmi, s ktorými prichádzajú nové výzvy a s nimi aj motivácia hľadať a realizovať riešenia meniace kvalitu nášho pracoviska. A takto to mám aj v osobnom živote.

Veľkou oporou pri zvládaní (nielen) životných výziev je pre mňa moja rodina, dospelí synovia a priatelia. Oni o mne vedia aj to, že milujem detský svet, práce v záhrade, že rada varím, pečiem, viem si vychutnať šálku dobrej kávy, porciu dobrého jedla či dezertu, pohár dobrého čaju či sladkého vína; že rada hrám spoločenské a stolové hry, že si rada pozriem dobrý film, že sa rada smejem (aj zo seba a na sebe), že pravidelne plávam; ak je príležitosť, bicyklujem; že mám rada prechádzky v prírode, že veľa čítam a že milujem kvety. Ako život, ktorý žijem.

Prodekanka pre rozvoj a zabezpečovanie kvality Viktória Šoltésová

Aj keď sme každý deň len krok od vyhorenia, máme každá svoj zdroj novej sily

Moja silná zostava začína u žien mojej rodiny, u mojej mamky a tých, ktoré mi boli inšpiráciou pre to, byť vytrvalou a nájsť odvahu prekračovať svoj tieň. Všetky sme z Košíc a som za nich nesmierne vďačná.* O čokoľvek by sme sa snažili, pretrvá len to, či sme to robili s láskou. Ako sme sa ku sebe správali, aj keď sme museli robiť ťažké rozhodnutia a boli sme unavené. Lebo tak to je, aj keď sme každý deň len krok od vyhorenia, máme každá svoj zdroj novej sily. Pre mňa je to úcta a srdečnosť, ktorú vo mne vyvolal Boží Syn. Na tejto ceste som mohla spoznať ľudí, ktorým dal nový začiatok, tak ako aj mne. Mohla som pomôcť pri preklade Biblie do rómskeho jazyka ako poradkyňa pre grécky text, v náboženskej výchove detí, ale aj v prepájaní teológie s misijnou praxou. V rámci zahraničnej spolupráce som sa mohla nielen naučiť originálne riešenia, ktoré prispievajú k lepšiemu svetu okolo nás (Acton Institute, Grand Rapids, Michigan), ale aj hľadať porozumenie pravde a poznaniu v širších kontextoch. Vzťah medzi slobodou a morálkou, sa vo výskume na ktorom participujeme, snažíme na Katedre teológie a katechetiky formulovať ako víziu spoločnosti, ktorá je slobodná a súčasne ukotvená v hodnotách prinášajúcich rozvoj (human flourishing). Aby mohol študent prekvitať ako ľudská bytosť, musí mať okrem kognitívnych aj iné schopnosti, ktoré podporujú bezúhonnosť, pracovnú morálku, hľadanie pravdy, vďačnosť a sebestačnosť. Tento druh výchovy umožňuje učiteľom klásť študentom otázky súvisiace so zmyslom bytia: „Kto sa z teba stane: bezúhonný človek alebo človek, ktorý hľadá iba svoju chvíľkovú výhodu? Stáva sa z teba človek, ktorý miluje ostatných a hľadá ich dobro?“ Konečným cieľom našej práce je preto študent, ktorý získava nielen informácie, ale aj osobnú podporu pre svoj duchovný rozvoj.

Bez mojej najbližšej rodiny, najmä bez môjho manžela, by som nebola tam kde som, kvôli mojej práci sme sa presťahovali do Banskej Bystrice a stále je to ich podpora, ktorá mi pomáha napĺňať naše spoločné poslanie. Genezis 2,18a (Nie je dobré človekovi byť samému). „Jedine v konaní (v najširšom zmysle, ktorý zahŕňa aj skúmanie a uvažovanie o pravde) má človek účasť na humánnych hodnotách (human goods). Človek nedokáže – nikto to nedokáže – stráviť celý svoj čas prejavovaním iniciatívy alebo vedením vo všetkých vzťahoch, na ktorých má účasť. Ale každý, kto nie je ničím významnejším ako len kolieskom vo veľkom súkolí otáčaným inými, je zbavený účasti na dôležitom aspekte ľudského blaha.“ (John FINNIS, citované z článku pána prof. P. Hanesa, Subsidiarita a evanjelikálna teológia)

*Foto: Silná zostava mojej rodiny – obidve mamky (moja aj manželova) a teta spolu s nami ich dievčatami

V mojej novej úlohe by som sa rada vysporiadala s nárokmi procesu akreditácie na naše pracovisko, nie je to však naša jediná spoločná úloha v nasledujúcom akademickom roku 2021/22. Cieľom fakulty je rozvíjať dostupné možnosti, ktoré otvoria našej fakulte dvere dokorán navonok k študentom, ale aj nám v procese neustáleho rozvíjania kľúčových pedagogických kompetencií v modernom svete. Rozvíjanie kvality ponúkaného vzdelávania je hlavným cieľom procesov, do ktorých sme vstúpili. Chceme v nich byť aktívnym činiteľom, usmerňovať a povzbudzovať sa navzájom na tejto spoločnej ceste.

Prodekanka pre pedagogickú činnosť Lívia Nemcová
Mojou túžbou od kedy sa pamätám bolo stať sa učiteľkou. Toto moje prianie sa splnilo, keď sa mi v Banskej Bystrici podarilo úspešne ukončiť štúdium učiteľstva Pedagogiky a hudobnej výchovy a následne začať pracovať na Katedre pedagogiky UMB v Banskej Bystrici. Pedagogická činnosť a práca s mladými ľuďmi ma nesmierne napĺňa, posúva a inšpiruje. Hrdosť pociťujem nielen pri čiastkových úspechoch počas vzdelávania našich študentiek a študentov, ale najmä pri stretnutiach s absolventkami a absolventmi našej fakulty, ktorí na mňa nezabúdajú a ktorí sú úspešní pri práci s deťmi a mládežou, ale aj v iných oblastiach, k čomu som prispela svojou trochou aj ja. Šťastím v mojom živote sú skvelí ľudia okolo mňa. Sú to, či už moja rodina, priateľky a priatelia, ale najmä kolegyne a kolegovia na Univerzite Mateja Bela, ktorí ma motivujú, podporujú, bez ktorých by som sa ľudsky, odborne a ani osobnostne neposúvala. Práve spolupráca s týmito ľuďmi mi umožnila sa rozvíjať, realizovať sa pedagogicky, ale i vedecky vo viacerých oblastiach ako napr. výchova k manželstvu a rodičovstvu, pedagogika voľného času, service learning, Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu a i. Teší ma, že sa mi stále lepšie darí moje poznatky a skúsenosti preniesť do praxe a aj to, že ma táto prax je ochotná prijať. V súčasnosti sa moja pozornosť stále viac sústreďuje na problematiku voľného času, v rámci ktorej vyučujem viacero predmetov praktického charakteru, kde sa dokážem výrazne priblížiť ku svojim študentom a zažiť s nimi množstvo rôznych špecifických situácii, v učebni i v teréne. Okrem toho, že zodpovedám za pedagogické praxe a metodické sústredenie na Katedre pedagogiky, sa veľmi rada a so záujmom každoročne angažujem v Detskej univerzite a Detskom tábore PF UMB.

Svoje mentálne, komunikačné, učiteľské, manažérske i fyzické hranice, rada vystavujem rôznym výzvam v pracovnej aj v súkromnej sfére. Niekedy to síce trvá trochu dlhšie, ale prekonávanie samej seba považujem za objavovanie nepoznaného. Tí, ktorí ma poznajú vedia, že môj život nie je len práca, ale aj moja skvelá rodina, náš usmiaty pes, moje priateľky a priatelia, s ktorými trávim veľa času pohybom v prírode a turistikou spojenou s poznávaním blízkeho okolia. Som dosť súťaživý typ a viem sa veľmi rozohniť najmä v spoločenských hrách a kvízoch. Rada si poleňoším, ale keďže mám manžela športovca, objavila som potešenie z pohybu a športu. Veľmi rada mám zjazdové a bežecké lyžovanie, turistiku, cyklistiku a plávanie a veľmi rada si užívam more a prechádzky po nádherných pieskových plážach. Myslím si, že ľudia a situácie ma ovplyvnili v tom aká som a kde som.

Čo by som si želala? Ako pedagogičky a pedagógovia by sme mali byť inšpiráciou pre naše študentstvo nielen v tom ako učiť, akou byť učiteľkou či učiteľom, ale najmä, aby v nás videli ľudí, ktorí sa zaujímajú aj o svoje okolie, o spoločenské dianie, o iných ľudí, ktorí sú empatickí, ktorí sa vedia vyjadriť vtedy, keď je to potrebné. Ľudí, ktorí sa vedia nielen hnevať, ale najmä usmiať na svoje študentky a študentov, poznajú humor a vedia si urobiť srandu aj zo seba samých. Takých, ktorí priznajú, že sa zmýlili, alebo niečo nevedia. Ako sa spieva v piesni od Elánu, aby sme voňali „človečinou“, pretože takých ľudí ma každý rád.

Foto: ja a Gira, moja spoločníčka v náročnom pandemickom období, ktorá ma núti kráčať, behať, hnevať sa, keď zdrhne do neznáma, ale i usmievať sa na svet.

Prodekanka pre vedu, výskum a umenie Lada Kaliská
Čo ma v živote najviac ovplyvnilo? Záujem o psychológiu, pobyt v Amerike a moji štyria muži. Môj život sa výrazne zmenil po ročnom pobyte v USA, kedy ešte v porevolučných časoch (v r. 1993) málokto skutočne vedel ako chutí západný svet. Vtedy som po prvýkrát zistila ako funguje psychológ v škole. Od tejto chvíle bolo moje smerovanie jasné, kombinácia psychológie a anglického jazyka vytvorila základ aj pre to, čo robím dnes, čo má napĺňa, kde nachádzam zmysel, kam smerujem i v akej pozícii som začala od 1. apríla 2021 pôsobiť na PF UMB.

Moje sympatie, kontakty a možnosti s USA som preklápala do viacerých vedecko-výskumných aktivít, či už v podobe spolupráce s prof. R. Sternbergom z Yale University, New Haven, USA a aktuálne s prof. J. Pellitterim z Queens College-City University of New York, USA. Náš záujem a zápal o emocionálnu inteligenciu vyústil do spoločného diela Eastern European Perspectives on Emotional Intelligence: Current Developments and Research vydanom v renomovanom zahraničnom vydavateľstve Routledge Francis & Taylor Group 

No a v neposlednom rade všetky moje aktivity a celé moje smerovanie a pôsobenie by neexistovalo, keby tu neboli moji štyria chlap(c)i, ktorí ma neustále podporujú vo všetkých ambíciách. Bez nich by som nebola tým čím som, tam kde som a kam smerujem. Čas strávený s nimi ma zocelil a zároveň sa učím ako sa bivakuje v horách, dôveruje zvieratám, varí v ešuse, visí na dvoch prstoch či na lane, rozkladá oheň a určujú súhvezdia nočnej oblohy, či víta ráno v kolíske zrodu človeka. Príroda je kľúčom k našej estetickej, intelektuálnej i duchovnej spokojnosti, pretože aj v nej sa kryštalizuje poznanie, že „učeným je ten, kto vie mnoho z kníh, vzdelaný je ten, kto ovláda najpotrebnejšie znalosti svojej doby a osvietený je ten, kto pochopí zmysel vlastného života.“ (L. N. Tolstoj)