Vírus COVID-19 naberá na svojej sile, práca (budúcich) psychológov na svojej intenzite... Projekt SenSkype pokračoval aj v zimnom semestri 2020/2021.Projekt SenSkype vznikol v dôsledku „prvej vlny“ pandémie vírusu COVID-19, kedy si členovia Katedry psychológie PF UMB uvedomovali  potrebu psychologickej pomoci, podpory a intervencie práve tej najohrozenejšej populácii, našim seniorom. Situácia v zariadeniach sociálnych služieb sa od marca 2020 nezmenila, skôr konštatujeme, že každým dňom sa opatrenia sprísňujú a seniori zostávajú izolovanejší ako boli predtým prežívajúc pocity osamelosti, strachu a úzkosti... SenSkype žil aj počas letných prázdnin, kedy mali klienti mierne uvoľnené opatrenia a mohli sa vidieť so svojimi rodinnými príslušníkmi, čo je kontakt, ktorý im chýba najviac. „Prázdninový režim“ sa využil  na poskytovanie intervencií a konzultácií zamestnankyniam zariadenia, s ktorými sa zrealizovalo 6 stretnutí v malých cca 5-členných skupinách a pod vedením profesorky Evy Sollárovej sa venovali témam, ktoré rezonovali s ich potrebami. Tieto intervencie posilňovali práve ich psychickú odolnosť, schopnosť zvládať stres a efektívne riešiť záťažové situácie pri práci s klientom – so seniorom zvýraznené predovšetkým v aktuálnej pandemickej situácii.

Poradcovia – študenti v tíme SenSkype po krátkej letnej odmlke s obohatením o nových poradcov, študentov odboru psychológia, aktuálneho 2. a 3. ročníka bakalárskeho stupňa štúdia a 1. a 2. ročníka magisterského stupňa, sa rozšírili na 16 poradcov. Zotrvanie skúsených poradcov z prvej vlny a vstup nových členov do tímu SenSkype prinieslo nové osobnostné, odborné i profesionálne obohatenia do dvojice poradenského tímu, kde pri poskytovaní poradenstva spolupôsobili skúsený a nový poradca. Počas zimného semestra 2020/2021 sa realizovalo poradenstvo seniorom dvakrát do týždňa, kde sa javí, že noví poradcovia veľmi plynule naskočili na vlnu, bravúrne si poradili s problémami klientov (vyjadrenie pani Janky Tráčovej, ktorá usmerňuje a koriguje seniorov v Zariadení sociálnych služieb, Viničky v Nitre, kde sa poskytuje poradenstvo seniorom). „Po sociálnych sieťach kolujú rôzne projekty týkajúce sa podpory /potešenia seniorov v týchto ťažkých časoch. Účelom je potešiť seniora darčekom, ktorý mu niekto neznámy vyskladá a pošle. Nádherný projekt, no otázkou pre nás je, čo s tým darčekom, ktorý svôj účel splnil a potešil seniora? Má sa s kým o radosť podeliť? Má sa komu posťažovať, že keksík, ktorý mal v krabičke vlastne vôbec nemá rád, alebo to bol keksík, ktorý celé detstvo kupoval svojim deťom? Tu prichádzame na rad my, náš projekt SenSkype, plniť si svôj účel, naše poslanie.“ (vyjadrenie Rebecca Laura Richterová, 3.r. odbor psychológia Bc. stupeň).

Pani Tráčová: „V ťažkých časoch zažívame na Viničkách aspoň trochu nefalšovanej radosti z dobrej veci, akou SenSkype je. Vidíme, že seniori, ktorí už poradenstvo zažili sa tešia na stretnutia, pripravujú sa, nosia staré rodinné fotografie, chcú ukázať študentom svoje izbičky, v ktorých bývajú... Vidíme, že projekt má význam. Dni sú už ponuré, klienti neopúšťajú zariadenie z dôvodu povinnej izolácie a skypovanie ich vnáša do iného sveta. Je zaujímavé pozorovať ich, ako vychádzajú po stretnutí so študentmi z miestnosti usmiati, vracia sa im elán do života, prísľub ďalšieho stretnutia ich posúva do ďalšieho života.“

Dagmar Halušková a Nikola Kabáčová (2.r. odbor psychológia Bc. stupeň) konštatujú: „Tento rok bol pre mnohých z nás veľkou skúškou, kedy sme prekonávali samých seba, testovali svoje zručnosti a adaptovali sa na rôzne situácie, ktoré bolo potrebné akceptovať a zvládať. Vďaka našim vyučujúcim sa naskytla možnosť pracovať so seniormi cez Skype v rámci projektu SenSkype. Prvotné otázky (Ako to asi vyzerá komunikovať cez Skype, čo odo mňa asi tak tí ľudia očakávajú, som dostatočne dobrá, kompetentná, aby som zvládla náročnú psychickú situáciu, ktorá by mohla nastať?...) sa zmenili na pocit naplnenia a zmysluplnosti poskytovania tejto intervencie. Počúvať históriu a spomienky starších a skúsenejších je pre mňa významne obohacujúce, keďže ja osobne som nemala túto možnosť od svojich starých rodičov. Vedomé prijatie toho čo seniori prinášajú do stretnutia im umožňuje vyrovnanie a zmierenie sa s nimi v mysli aj v duši. Pozorné po/načúvanie klientovi je cesta, ktorou kráčate spolu s ním.“

Ján Pišta (2.r. odbor psychológia Mgr. stupeň) a Zuzana Valachová (1.r. odbor psychológia Mgr. stupeň) zdieľajú osobnú skúsenosť s klientami. „Jedna z klientiek nám rozprávala o svojich vážnych zdravotných problémoch a Zuzka sa jej spýtala: "Čo vám vtedy pomáha?" Pani nám vďačne porozprávala o rôznych drobnostiach, vďaka ktorým čerpá v tých ťažkostiach silu. S ďalšou klientkou som sa zasa ja pokúšal hľadať všetko, čo jej môže pomôcť v ťažkých chvíľach.“

Rebecca Laura Richterová (3.r. odbor psychológia Bc. stupeň) opisuje svoje skúsenosti ako sled krokov, kde prvé stretnutie sa nieslo v duchu obáv z rozhovoru (Zvládnem to? Čo sa budem klientov pýtať? Čo keď nebudem mať čo povedať a ostane ticho?), druhé z obáv z organizácie poradenstva v tandeme (Kedy budem vedieť či môžem rozprávať ja, alebo mám byť ticho?), následne z obáv ohľadom tém (Čo ak sa dostanem do témy, kde sa nám budú s klientom diametrálne líšiť názory? Čo ak ma klient začne tlačiť do tém, ktoré komunikovať nechcem?) a v neposlednom rade obáv zo spolupôsobenia s novým začínajúcim poradcom (Do akej miery som zodpovedná aj za nového kolegu? Ako sa zosúladíme? Ako mám dať najavo, kedy má rozhovor viesť? Ako správne motivovať a podporiť ?). Po pár stretnutiach sa obavy premenili na istotu. Istotu v seba a v kolegyňu v tandeme. Každú spomenutú obavu mohli študenti prežiť do istej miery, no vždy mali možnosť komunikovať ju na supervíznom stretnutí. Obavy z rozhovoru už viac neboli obavami, pretože tieto otázky pred stretnutím už neprichádzali, dokonca obava z ticha, ktorú môžu poradcovia prežívať aj v osobnom živote, sa premenila na poznanie, že ticho niekedy napovie viac ako vyslovené slová. Porozumenie, že ostať v téme s klientom neznamená ísť proti svojim názorom prispelo k skvalitneniu poradenského procesu. Obavy z organizácie sa zmenili na súzvuk v tímovej práci, kde schopnosť vedieť sa zosúladiť v online priestore je oveľa náročnejšia ako sa zdá, no je to priestor na učenie sa organizačným schopnostiam a schopnostiam načúvať. Obavy z tém, v ktorých sa jeden poradca necítil komfortne prebral zodpovedne ten druhý v tandeme.

Poradcovia veľmi pozitívne hodnotia formát poradenských tandemov, ktorý je tvorený zo skúsenejších (minuloročných) a menej skúsených (nových) poradcov. Skúsení poradcovia si uvedomujú nielen zodpovednosť, ale reflektujú nárast pocitu kompetencie v práci so seniormi a zároveň bezprostredne po službe si poskytujú „peer“ supervíziu. Nováčikovi zároveň táto situácia poskytuje podporu, menej stresu a rýchle učenie sa.

Hlavný prínos projektu SenSkype vidí Rebecca Laura Richterová nie len v praxi, v ktorej môže aplikovať svoje poznatky zo psychologickej teórie, ktoré sú ponúkané školou, ale hlavne v tom, že SenSkyperi majú možnosť získať istotu a mnoho skúseností ešte skôr, ako sa psychológia stane ich budúcou profesiou.

SenSkype projekt každému účastníkovi prináša isté napredovanie, či už klientom, ale aj samotným študentom. O radosti a nádeji seniorov v čase pandémie COVID-19, ktorí sú súčasťou projektu SenSkype písať nemusíme, pretože by to slovami išlo opísať len veľmi ťažko. A ak si to napredovanie a prínos na strane SenSkypera nevšimne on/ona sám/sama, tak vám garantujeme, že si ho všimnú ostatní, ktorí vám ho s radosťou pripomenú. 

Za tím projektu SenSkype spísala Lada Kaliská