15 december- Od tohto magického dátumu sa začína v tele ďumbierskych lezcov uplatňovať Murphyho zákonitosť, ktorá hovorí, že ak existuje časť tela, ktorá môže omŕzať, tak aj omŕzať bude.Tí, ktorí vedia o čom hovorím, mi dajú za pravdu, že aj napriek tomuto hendikepu nám pulz stúpa a duša sa rozjasňuje.

27.12.2007 “Stredom platne“ VI A0

Povolenie na lezenie už funguje, no až dnes (dopriali sme si vianočných tukových zásob) sme s Mirom vyrazili do severu. Konečne ten pohľad. Konečne tá stena.Vybrali sme si cestu „Stredom platne “. Prvú zle istitelnú dĺžku zakončujeme štandom v mierne položenej platni, ktorou pokračuje nádherná druhá dĺžka. Tretia je v úvode po trávkach, potom prekonaním previšteku pokračuje krásnou čistou skalou a ňou pod kľúčovú previsnutú platňu. Platňa s výraznou špárou za VI A0 ,aj keď previsnutá, vyzerá na pokus voľného prelezenia, a tak naliezame. Kľúčové chyty s opačným sklonom sa zle fixujú, preto po troch extra pádoch do hrdziaku ma chuť na voľný prelez prechádza. Po ďalšom páde už pri pokuse o technické prelezenie ma chuť prešla úplne. Bolí ma celý človek. Dávam spamätávací oddych, čo nás stojí drahocenný čas, no aj tak nie som schopný pokračovať. Meníme garde. Miro pri odliezaní technikou spomína, že rebríčky, ktoré sa chystá kúpiť, by sa teraz hodili. Prekonal najťažší úsek (aspoň sme si to mysleli) očakávajúc už pohodu, ale po chvíli kričí, že je pod ďalším previsom, ktorý nevyzerá vábne. Už v začínajúcej tme horko-ťažko zatĺka skobu. Nadlieza previs, ale lano sa hýbe len veľmi pomaly, čo znamená, že vôbec nevídí smer postupu (obe čelovky sú u mňa na štande). Prvá cesta sezóny a hneď toto.

Zhodli sme sa, že najlepšie riešenie ako prevencia pred pádom do tmy bude ústup, preto balíme veci. Nasledujú zlaňáky a šlapanie na hrebeň.

Naše dojmy z cesty zažehná až horec na chate. Maybe next time.

_miro ,peťo

28.12.2007 „Koniec prázdnin“ V+

Dohadujem sa liezť s Tomášom alias Chomikom heart breakerom. Keďže sme včera s Mirom nechali vo dvoch zlaňákoch nejaký ten drahý matroš, navrhujem Chomikovi cestu „Koniec prázdnin“ , ktorá vedie hneď napravo od „Stredu platne“ s tým, že vyzbierame želiezka. Prvé dve dĺžky sú v podstate zhodné a samotná „prázdninovka“ sa oddeľuje až od druhého štandu. Odtiaľto pokračuje dvomi vyrovnanými dĺžkami za V, ktoré sú úplnou smotánkou lezenia v tejto obtiažnosti. Obaja sme po ich dolezení ulahodení tou parádou. Ešte púšťam jeden zlaňák do cesty „Stredom platne“, kde zisťujem, že Miro prelezením aj druhého previsu doliezol na už pohodové miesto, odkiaľ mal dva metre k trávičkám s terénom za IV, ale v tme to nemohol vidieť ( škoda x škoda = 2x škoda).

_tom, peťo

26.01.2008 Veľký Kric – „Kryogén“ VI, „Step by step“ VI

Ide sa na Ďumbier. Na Trangoške ani nevystupujeme z auta a je nám jasné, že pri tomto vetre s uháňajúcimi mrakmi by lezenie nemalo význam. Rozhodujeme sa opáčiť lezenie pri Handlovej na Veľkom Krici. Šuter je to vskutku pekný.Vybrali sme cesty “Kryogén” a “Step by step”, ktoré sú v Chrámovej stene. Obe za VI. Línie sú to veľmi pekné s borhákmi po 2-3 metroch. Trochu sme boli mimo z klasifikácie ciest, lebo niektoré ďumbierske IV+ sa týmto šestkám hravo vyrovnajú. Celkovo sa nám tu však veľmi páčilo, preto vrelo odporúčame.

_štefan, daník, miro, peťo

03.02.2008 „Sprcha“ VA1 , „Sprcha direkt“_top rope

Štefan už svoj pokus v ceste mal, tak mu nezostávalo nič iné, len provokovať, aby sme to opáčili. Samotná cesta je ináč pohodové lezenie za IV okrem kľúčového odlezu z druhého štandu cez dva previšteky. Opäť som nadával, čo je neklamný dôkaz, že v previse „robím, čo môžem“ a na treťom štande som z voľného prelezu celkom vytešený. Na tomto štande sa ukáže aj napriamenie „Sprcha direkt“, ktorou sme s Mirom mali v pláne doliezať. Popis hovorí, že má byť jemná glazúrka ľadu, ktorá síce nepomôže, ale keď vidíme, že na holej platni nie je ani tá nič pomáhajúca glazúrka, radšej doliezame klasickou „sprchou“. Bolo to dobré rozhodnutie. Mali sme dobrý čas, preto len tak pre zvedavosť hádžeme lano zo štandu dole a na druhom konci sme si diretku obaja oprobovali. Zhodli sme sa, že na ťahanie si treba počkať na lepšie alebo iné podmienky, pretože práve podmienky veľmi často menia v zimných cestách obtiažnosť.

_miro, peťo

11.02.2008 „Zelený kút“ V A1

Samotná cesta vedie na západný vrchol Ďumbiera. Podľa popisu by problémom mala byť len prvá dĺžka s výrazným asi 25m kútom. Tento kút môžem zaradiť medzi dĺžky, kde si pri pohľade zo spodu poviete : „Nevyzerá to zle, nohu dám sem, druhú tam, cepín jebnem tuto, druhý tamto, hen voľačo založím a som hore.“ Je jasné, že tomu tak nebolo, ale lezitelné to je a treba si to oprobovať. Zvyšok cesty je už pohodový.

_daník, peťo

12.02.2008 nová cesta na západ. Ďumbier „Černice“ V+

Keďže pri včerajšom zostupe Fajkovým žlabom k Zelenému kútu som zhliadol veľmi pekné línie na prvovýstup, ukecal som Mira na pokus. Vybrali sme líniu v nástupe cez výrazný otvorený kút s platňou, kde na mikrolištách trpeli hlavne lýtka. Miro pri preleze nenechal nič náhode, lebo záver tejto peknej dĺžky zaklincoval ešte prelezom previsu a úvodná dĺžka s vyrovnanou obtiažnosťou bola na svete. Teraz už nemalo zmysel uľahčovať ďalšiu dĺžku, preto zo štandu volíme azimut, kde lýtka trpia naďalej. Po chvíli mám nad hlavou previsnutý šuter, a preto traverzujem tri metre doľava. Tu cez nevedno kam pokračujúci previštek pretláčam svoju veľkú, tučnú riť. Nasleduje 15m v relatívne ľahkom teréne (od podmienok) až k štandu, kde zatĺkam skoby. Som rád, že aj druhá dĺžka má svoje grády. Volíme ďalší smer vpravo cez otvorený kút. Lano sa odvíja len po centimetroch, čo znamená, že aj tento kút je ťažší ako sme tipovali. Jeho prelezením už Mirca za hranou nevidím. Nevadí. Počujem ho spoľahlivo. Podľa výrazov, ktoré padali v kúte, usudzujem, že lahôdky s obtiažnosťou V pokračujú. Za kútom sa odkryla platňa, v strede ktorej vedie špára. Dostal som znamenie o zaštandovaní, tak doliezam k nemu. Tu obaja vidíme, že posledná vrcholová dĺžka je snehová, preto z nás opadáva lezecký stres a sme celkom radi z vydarenej novej cesty.

_miro, peťo

13.02.2008 „Pravá hrana platne na Malú kopu“ V

Plánujeme niečo kratšie, preto ideme na skusy do novej cesty od Pachovcov na Malú kopu, ktorú sme objavili v nákresoch sprievodcu. Napriek tvrdeniam našich starších borcov (Rudy, Viktor, Jozef), že sme ešte mladí a výkonní, tretí deň lezenia telo neoklame. Nástup začíname pod platňu, v ktorej som už liezol pred rokom pôvodnú cestu po ľavej strane, no táto nová sa ťahá na pravú stranu a potom na pravý pilier. Od prvej skoby som na radu môjho navigátora pokračoval miesto vpravo, priamo stredom platne, kde sa obtiažnosť pritvrdzovala. Keďže sme chceli ísť cestu od Pachovcov, ako tak som sa vrátil na pravý pilier. Zo štandu potom cesta pokračuje 10m traverzom snehového pola v pravo a dostane vás do výrazného asi 15m otvoreného kúta. Veľmi pekný úsek za V. Ďalej už len vybehnete necelé dve dĺžky na Malú kopu k výlezu Modrého ľadu. Pekná cesta, ale oplatilo by sa narovnať tú platňu.

_miro, peťo

17.02.2008 nová cesta na Malú kopu „Narovnanie“ V+

Tak ako som spomínal, že by sa oplatilo doliezť platňu, nahovoril som Štefana na tento malý podnik. Všetko išlo v pohode. Bolo treba len viac vyvažovať a mať čisté trenky. Pišta vyjadril pochybenie nad mojím mentálnym zdravím, ale ináč sa mu to páčilo. Aby nové narovnanie malo zmysel, narovnávali sme aj druhú dĺžku. Štefan liezol priamo nad štand cez previštek, za ním traverzík po snehovom poli asi 5m do pekného kúta, ktorý vedie tesne vedľa kúta Pachovcov. Potom sa cesty opäť spoja a spoločne doliezajú.

_pišta, peťo

20.02.2008 nová cesta na západ. Ďumbier „Iba raz“ VI-

Tentokrát mi volal starý ožďanský harcovník Rišo.Vraj si vybavil povolenie na opustenie rodinnej idylky a rád by ho využil lezením na Ďumbieri. U nás doma sme sa po dvoch butilkách rozumu (in vino veritas) rozhodli, že skúsime vyhliadnuť novú líniu. Priamo v teréne Fajkovho žľabu nás zaujala tenká špárka v krásnej platni. Po nalezení do nej nasledovala priama úmera. Čím vyššie som išiel, tým viac som bol zasratý. Istenie mizerné, návratu nebolo. Trikrát mi odstrelilo nohy a visel som len na jednom cepíne. Mal som pocit, že to nikdy neskončí. Pribudnuté šediny sú toho dôkazom. No zadarilo sa. Budujem štand (pre istotu štyri skoby, čok, friend) s očakávaním Riška. Po sérii nadávok hovorí, že ako druhý ešte nikdy toľkokrát nesedel v lane. Tiež niečo splietal o mojom mentálnom zdraví. Druhá dĺžka nás potrápila iba 15 metrovým napravo položeným otvoreným kútom. Tretia dĺžka bola po snehu až na vrchol, kde nás už čakal stisk rúk s pokecom o novej ceste.

_rišo, peťo

24.02.2008 „Priateľ friend“ M7-

Ako poslednú cestu tejto sezóny sme s Mirom dali pokus o cestu „Priateľ friend“. Prvá dĺžka je do polovice pohodová. V druhej časti za M5+ je dobré mať viac kusov friendov č.4-5, ktoré sme nemali. Keď sa k tomu pridá ešte primrznutý ľad v špáre, čo nedáva veľkú šancu držať istítkam, nepridá to na pohode. Mirec hodnú chvíľu bojoval, ale po jednom teste frienda, ktorý mu utŕžil ranu do brady nakoniec rezignoval a v jednom z nich odsadol. Druhá dĺžka je slabšie istilelná, ale pohodová. V tretej som mal pocit, že kľúčový previs nejako preboxujem, ale pri výleze mi vytrhlo cepín a strach z pádu ma donútil podojiť skobu. Škoda toho. Dolez dĺžky so štandom v Baníkovom pilieri je už pohodový.

_miro, peťo

Záverom by som rád poďakoval chalanom za pekné lezenie a dúfam, že ostatných sme aspoň trochu inšpirovali ku kroku von z telocvične.

_Pali Šulák, Rišo Bodor, Štefan Balko, Daniel Dorniak, Miro Černo, Peťo Černo

Predošlý článok | Všetky články | Poslať | Vytlačiť | Ďalší článok