Denník N

Nemáš peniaze? Daruj čas!

Alžbeta Brozmanová Gregorová (1979) je vysokoškolskou pedagogičkou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyštudovala Pedagogickú fakultu UMB, odbor sociálna práca. Momentálne je riaditeľkou občianskeho združenia Centrum dobrovoľníctva a na materskej dovolenke. Foto N – Daniel Vražda
Alžbeta Brozmanová Gregorová (1979) je vysokoškolskou pedagogičkou na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyštudovala Pedagogickú fakultu UMB, odbor sociálna práca. Momentálne je riaditeľkou občianskeho združenia Centrum dobrovoľníctva a na materskej dovolenke. Foto N – Daniel Vražda

Podľa posledných výskumov sa vyše štvrtina Slovákov vo veku od 15 rokov aspoň raz za rok zapojila do dobrovoľníctva.

Dobrovoľník je človek, ktorý slobodne a bezplatne pracuje pre iných. Domáce upratovanie do toho nepatrí. Podľa posledných reprezentatívnych výskumov sa vyše štvrtina Slovákov vo veku od 15 rokov aspoň raz za rok zapojila do dobrovoľníctva. Na webe ju kolegyne charakterizovali ako človeka, ktorý vybaví všetko a vo všetkom nájde zmysel. ALŽBETA BROZMANOVÁ GREGOROVÁ.

Čo si môžeme predstaviť pod názvom Centrum dobrovoľníctva?

Sme občianske združenie, fungujeme pätnásť rokov a sme také typické servisné centrum v oblasti dobrovoľníctva. Snažíme sa poskytovať služby dobrovoľníkom alebo ľuďom, ktorí by nimi chceli byť, ale aj organizáciám, ktoré s dobrovoľníkmi pracujú alebo chceli by. Hlavným cieľom je rozvíjať myšlienku dobrovoľníctva, aby bolo dobrovoľníkov viac.

Dosah vašich aktivít?

Pôsobíme v celej Banskobystrickej župe. Veľa aktivít máme v Banskej Bystrici, ale služby poskytujeme celému kraju. Tým, že máme medzinárodné projekty, máme presah aj mimo kraja a Slovenska.

Ako ste sa vy konkrétne dostali k dobrovoľníctvu?

K dobrovoľníctvu som sa dostala počas štúdia na vysokej škole. Začali sme robiť dobrovoľnícke kampane, to znamená nahovárať študentov, aby sa stali dobrovoľníkmi. Neskôr sme prešli k iným aktivitám. Do Centra dobrovoľníctva som sa dostala v roku 2001. To, čo učím na vysokej škole, robím v centre.

Centrum má veľa aktivít od poradenstva až po vedu a výskum. Koľko ľudí ich manažuje?

Od minulého roku máme jednu pracovníčku na plný úväzok a štyri kolegyne na dohodu.

Keď sa povie dobrovoľnícka organizácia alebo dobrovoľník, u mnohých to vyvoláva v lepšom prípade predstavu desiatich ľudí, ktorí čistia potoky, lesy alebo sadia stromčeky, v horšom dobrovoľníka v armáde proruských separatistov na Ukrajine. Predpokladám, že je za pojmami aj niečo iné a viac. Čo je to?

Pre dobrovoľníctvo musia byť splnené tri základné kritériá. Dobrovoľník musí robiť zo slobodnej vôle, bezplatne a v prospech niekoho iného okrem členov svojej domácnosti. Stretávame sa s tým, že dobrovoľníkmi označujú aj ľudí, ktorí nimi nie sú.

Je dobrovoľníkom aj človek, ktorý si odpykáva náhradný trest alebo civilnú vojenskú službu, či kolektív firmy, ktorá to má v podmienkach?

Nie. Človek na civilnej vojenskej službe nemal veľmi na výber. To nie je slobodná vôľa. Civilka i náhradný trest sú z vonkajšieho donútenia, hoci tí ľudia môžu pracovať v oblastiach typických pre dobrovoľníctvo. Napríklad ľudia odkázaní na dávku v hmotnej núdzi si ju majú odpracovať. Nebudem hovoriť, či je to dobre alebo zle, ale do zákona sa dostalo, že forma, ktorou to môžu robiť, je aj dobrovoľníctvo. Odporuje to zákonu o dobrovoľníctve.

Teda je to dobre alebo zle, že sa to dostalo do zákona?

Nie je to dobre. Ak ide o všeobecne prospešnú službu, nevolajme ju dobrovoľníctvo, ale nejako inak. My hovoríme, že je to nevoľníctvo.

A čo kolektív firmy, ktorý sa zúčastňuje na dobrovoľníckych aktivitách?

Firemné dobrovoľníctvo má dva problematické momenty. Často tam chýba slobodná vôľa. Druhý moment je, že býva platené, lebo veľakrát chodia pomáhať počas pracovnej doby. Preto sa v niektorých krajinách hovorí o firemnom darcovstve. Firma daruje čas, ľudí a ich schopnosti a vedomosti.

Dobrovoľníkom sa človek stáva, alebo sa ním rodí?

Nad tým sa zamýšľam roky aj ja. Podľa mňa sa ním stáva, ale je to aj o určitej typológii ľudí, ktorí majú v sebe chuť pomáhať iným. Veľkú úlohu hrá výchova. Dnes hovoríme o tom, prečo v Amerike toľko ľudí pomáha a zapájajú sa do dobrovoľníctva. V Amerike je to kultúrou, spôsobom života, je to výchovou k dobrovoľníctvu od predškolského veku.

Preto sa tak často objavujú v amerických filmoch mladí ľudia, ktorí chodia pomáhať do nemocníc a starobincov?

To je jeden dôvod a druhý, že veľmi dobre vedia, prečo to robia. Tam dobrovoľníctvo zohľadňujú pri prijímaní na univerzity. Keď sa chce niekto dostať na dobrú vysokú školu, musí mať veľa mimoškolských aktivít. A to je práve dobrovoľníctvo.

U nás?

U nás to nie je.

Malo by to byť?

Myslím si, že takéto stimuly pomáhajú. Darmo si budeme niečo nahovárať. Málokto pomáha ako čistý altruista. Hovoríme, že to tiež nemusí byť úplne zdravé. Taký dobrovoľník je potom tu, tam, a hneď zase inde…

Čo na tom nemusí byť úplne v poriadku?

Je to už sebaobetovanie. Veľmi často to ľudia robia preto, lebo si tým riešia nejaký svoj vlastný problém.

K tomu sa ešte dostaneme. Dá sa predpoklad na dobrovoľníctvo špecifikovať nejakými charakterovými vlastnosťami? Altruizmus, vyššie sociálne cítenie…?

Sú vlastnosti, ktoré nie sú vrodené, ale človek ich získava, napríklad výchovou. Často to ľudia aj majú v sebe, ale si to dostatočne neuvedomujú. Nikdy v sebe tú možnosť neobjavili, lebo o nej nevedeli.

Hovorili ste, že niektorí dobrovoľníci si môžu riešiť aj vlastné problémy osamelosti, neúspechov, komplexov menejcennosti, ostrakizovania… Je takýto dobrovoľník vhodný?

Záleží na oblasti. Dobrovoľníctvo obsahuje širokú škálu aktivít – od čistenia potokov, lesov až po dobrovoľníčenie na onkologickom oddelení alebo geriatrii, kde navštevujem pacientov alebo robím „veľkého brata“ dieťaťu s problémom… Rizikový typ nie je vhodný na prácu s ľuďmi, lebo môže dôjsť k poškodeniu človeka, s ktorým sa často intenzívne stýka. Môže si cez neho začať riešiť svoje problémy.

Selektujete nejako dobrovoľníkov?

To je práve naša úloha. Pracujeme s organizáciami a vedieme ich k vytvoreniu systému práce s dobrovoľníkmi – do toho patrí aj výber. Dobrovoľník prechádza pohovorom. Tí, ktorí pracujú u nás s deťmi v programe Opri sa o mňa na spôsob amerického Big Brothers Big Sisters, musia prejsť psychologickými testami, aby sme zabránili patologickým javom.

Kto sú dobrovoľníci na Slovensku? Prevažne mladší, v produktívnom veku alebo seniori?

Posledný reprezentatívny sociologický prieskum sme robili pred štyrmi rokmi. U nás sa najviac zapája produktívna populácia (hoci väčšinou to býva jej mladšia časť) a potom starší ľudia. Existuje taká teória: keď nemám peniaze, darujem čas. Peniaze väčšinou chýbajú študentom a dôchodcom, ale u nás nie je najviac dobrovoľníkov z ich radov. Podľa prieskumu, ktorý sme robili na vzorke tisíc ľudí vo veku od 15 rokov, sa aspoň raz za rok zapojilo do dobrovoľníctva 27 percent ľudí, čo je odhadom okolo milión ľudí. Nie sme na tom zle.

Seniori majú viac času. Zapájajú sa dostatočne do dobrovoľníctva?

Myslím si, že nie. Seniori vo svojich denných centrách robia veľa sami pre seba. Je to úžasné, že si sami organizujú čas, lebo im ho nemusí niekto iný. Ale málo sa angažujú vo verejných aktivitách, kde by pomáhali iným. Je pravda, že túto skupinu málo oslovujeme.

Prečo?

Lebo sme ešte neobjavili ich potenciál. Teraz je boom mladých ľudí. Poviem to rovno: súvisí to aj s finančnými zdrojmi. Máme peniaze určené pre mladých ľudí, tak sa orientujeme na nich. Ale máme aj dobrovoľnícky program so seniormi v univerzitnej knižnici. Na sociálnych sieťach veľmi nie sú, tak sme robili nábor v denných centrách. Mali sme veľký problém nejakých nájsť. A keď sme našli, tak boli ďalšie obrovské prekážky. Napríklad tri dámy sa dali na to, ale potom nám zatelefonovali, že ich rodina s tým nesúhlasí. Doma im povedali, či im šibe, že budú chodiť do knižnice robiť zadarmo.

Je dosť možností pre seniorov, kde by sa mohli zapojiť?

Dajú sa zostaviť úžasné programy. Rozbehli sme spoluprácu s múzeami a s knižnicami. V zahraničí múzeá obrovskou mierou využívajú dobrovoľníkov. Archivujú zbierkové fondy (čo si u nás nikto nevie predstaviť), až po to, že si veci naštudujú a asistujú sprievodcom. Na univerzite tretieho veku je odbor muzeológia. Viem si predstaviť, že sa látku teoreticky naučia a idú robiť ako dobrovoľníci do múzea.

Čo ak chcem pracovať ako dobrovoľník, ale nemám nikde v blízkosti žiadnu organizáciu, kde by som osobne prišiel a oznámil to? Ako na to?

Od minulého roku máme na internete databázu dobrovoľníkov, takže sa môžete zaregistrovať. To isté máme aj pre organizácie. Ak chcú pracovať s dobrovoľníkmi, po preverení ich na stránke môžeme zaregistrovať a metodicky im pomôcť. Naučíme ich, ako s dobrovoľníkmi pracovať. Potom je možné do našej databázy zadávať dobrovoľnícke ponuky. Registrovaných dobrovoľníkov máme okolo štyristo.

Momentálne organizujete kampaň Týždeň dobrovoľníctva v Banskobystrickom kraji (od 16. do 22. septembra). Aká je úloha Centra dobrovoľníctva v tomto projekte?

Je to naša myšlienka a sme koordinátorom aktivít. To znamená, že ich nerealizujeme, ale snažíme sa osloviť organizácie, obce, mestá, školy…, aby sa zapojili a získali dobrovoľníkov. Oslovujeme tiež dobrovoľníkov a verejnosť, aby sa zapojili. Otvorenie je v Banskej Bystrici. Všetky informácie nájdete na adrese tyzdendobrovolnictva.sk.

Keby ste mali niekoľko sekúnd, aby ste povedali, aký má význam Týždeň dobrovoľníctva, čo by ste povedali?

Pomoc konkrétnym organizáciám a zviditeľnenie významu dobrovoľníctva. Minulý rok sa zapojilo takmer 1500 ľudí a odpracovali vyše sedemtisíc hodín.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Slovensko

Teraz najčítanejšie