RSS RSS print

História katedry

Katedra pedagogiky – jej história,  súčasnosť a perspektívy

 

            V roku 2014 Pedagogická fakulta UMB v Banskej Bystrici oslavuje jubilejný rok 60. výročia vzniku učiteľského vzdelávania v Banskej Bystrici. Katedra pedagogiky má už tiež takmer 60-ročnú históriu, jej konštituovanie siaha do 50-tych rokov 20. storočia. Pri tejto príležitosti „história káže“ súčasníkom   priblížiť aj význam a históriu jednotlivých katedier, ktoré participovali na histórii banskobystrickej učiteľskej Alma mater. Sme hrdí na to, že Katedra pedagogiky patrí medzi najstaršie katedry bývalej Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici, Pedagogického inštitútu, Pedagogickej fakulty a tiež medzi nosné katedry súčasnej Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.

Historický vývoj Katedry pedagogiky prechádzal viacerými obdobiami a bol úzko ovplyvnený vývojom v spoločnosti,  rozvojom vysokého školstva na Slovensku a osobitne vysokoškolskou prípravou učiteľov  v Banskej Bystrici.

 

            1. obdobie: Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici (1954 – 1959)

            V tomto období sa začalo konštituovanie základov katedry a jej osamostatnenie sa v rámci Vyššej pedagogickej školy v Banskej Bystrici, ktorá vznikla  v októbri 1954 podľa Vládneho nariadenia č. 66/1953 a pôsobiť začala od školského roku 1954/55 v budove bývalého Gymnázia A. Sládkoviča. Jej prvým dekanom bol doc. RNDr. J. Fraňo, CSc. V tomto období existovala iba subkatedra, ktorá bola súčasťou Katedry marxizmu - leninizmu a pedagogiky a mala iba jediného externého člena, Dr. Karola Kattoša, ktorý zabezpečoval vyučovanie všetkých pedagogických a psychologických disciplín. V letnom semestri 1955/1956 sa Dr. Kattoš stal interným učiteľom pre pedagogické a psychologické disciplíny. V školskom roku 1956/57 na subkatedru pribudol nový externý pracovník, PhDr. Ján Mikleš pre dejiny pedagogiky. O rok neskôr (1957/58) sa stal interným členom pre pedagogiku a Dr. Karol Kattoš pre psychológiu. Títo dvaja pracovníci položili základy samostatnej Katedry pedagogiky a psychológie, ktorá vznikla v školskom roku 1958/59. Jej prvým vedúcim bol PhDr. Ján Mikleš. V tomto období sa katedra rozrástla o nového člena, Júliusa Boroša.

 

            2. obdobie:  Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici

            Vývoj katedry prebiehal od roku 1959 v rámci pedagogického inštitútu. Od septembra 1959 boli zriadené namiesto vyšších pedagogických škôl pedagogické inštitúty, ktoré pripravovali učiteľov pre 1. – 9. postupný ročník. V tejto súvislosti zanikla aj Vyššia pedagogická škola v Banskej Bystrici a namiesto nej bol zriadený Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici. V školskom roku 1959/60 zanikla aj samostatná katedra pedagogiky a opäť sa stala subkatedrou Katedry marxizmu - leninizmu, ktorej vedúcim bol Jozef Hagara, riaditeľ pedagogického inštitútu.  Dr. Július Krňan sa stal vedúcim subkatedry. Okrem vyučovania pedagogických a psychologických disciplín sa katedra začala orientovať aj na prípravu učiteľov pre osvetovú a mimoškolskú činnosť..

            V školskom roku 1960/61 vznikla opäť samostatná Katedra pedagogiky a psychológie, na čele ktorej stál psychológ Jaroslav Koday. Od tohto obdobia nastáva prudký personálny rast katedry. Katedra mala 7 interných členov: dvoch na psychológiu, troch na pedagogiku a dvoch na  teóriu a prax detského a mládežníckeho hnutia. Od 1. marca 1964 sa katedra rozdelila na 2 katedry: Katedru pedagogiky a psychológie, kde sa stal vedúcim Dr. Július Krňan a na Katedru metodík a pedagogickej praxe, kde bol vedúcim Jaroslav Koday. V jubilejnom školskom roku 1964/65 (10. výročie vzniku fakulty) mala katedra 8 interných členov, z toho 5 na psychológiu a 3 na pedagogiku (doc. Dr. Ján Mikleš, Ľudovít Višňovský a Ján Kanda). Traja učitelia pedagogiky museli zabezpečovať výučbu pedagogických disciplín v dennom i diaľkovom štúdiu .

 

            3. obdobie: Vznik a existencia Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici

            Pedagogický inštitút v Banskej Bystrici v roku 1964 zanikol a namiesto neho vznikla 1. septembra 1964 Pedagogická fakulta v Banskej Bystrici zlúčením Pedagogických inštitútov v Banskej Bystrici a Martine.

            Pri vzniku Pedagogickej fakulty v školskom roku 1964/65 nedošlo na katedre pedagogiky a psychológie k organizačnej zmene. V školskom roku 1965/66 sa katedra pedagogiky a psychológie rozčlenila a vznikli samostatné katedry pedagogiky i psychológie. Vedúcim Katedry pedagogiky sa stal doc. PhDr. Ján Mikleš, ktorý bol vo funkcii až do odvolania 14. novembra 1970. Ján Mikleš sa stal v roku 1969 prvým profesorom katedry pedagogiky. Bol významnou osobnosťou československej komeniológie. Zaoberal sa históriou a dejinami školstva a pedagogiky, najmä predškolskej pedagogiky.  Po ňom nastúpil do funkcie vedúceho katedry pedagogiky PhDr. Ladislav Mihálik, CSc. ktorý zameriaval svoju pozornosť najmä na didaktické problémy. V roku 1974 pri 20. výročí vzniku Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici mala Katedra pedagogiky 2 oddelenia:

-         oddelenie 1. stupňa ZDŠ, kde bol vedúci PhDr. Ján Kanda, CSc.; oddelenie malo 7 interných členov,

-         oddelenie 2. stupňa ZDŠ, kde bol vedúcim PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.; oddelenie malo 7 interných členov.

Medzi členov katedry ďalej  patrili Ján Bartánus, Juliana Cejpeková, Elena Cengelová, PhDr. Ján Halaj, CSc., doc. PhDr. Ján Kováčik, CSc., Viera Kováčová, Jiří Mach, Anna Mešinová, PhDr. Mária Píššová, Milica Selčanová a Eva Turanská.

Katedra mala tiež 4 externých členov, 1 sekretárku a 1 technika.

V sedemdesiatych rokoch došlo k výraznému zvyšovaniu vedecko - pedagogickej kvalifikácie členov katedry a celkovému rozvoju katedry. Katedra zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín vo všetkých formách učiteľského štúdia a doplnkové pedagogické štúdium majstrov odborného výcviku a vychovávateľov. Roku 1975 organizačné zabezpečenie pedagogickej praxe všetkých študentov učiteľského štúdia prešlo na novovytvorenú Katedru spoločensko-politickej a pedagogickej praxe, ktorej vedúcim sa stal PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc. Zmenilo sa zloženie katedry, namiesto bývalých členov J. Bartánusa, E. Cengelovej a J. Macha postupne nastúpili Dagmar Kováčiková, Libuša Gajdošová a Anna Hudecová.

            V roku 1976 nastúpil do funkcie vedúceho katedry Dr. Ján Kováčik, CSc., ktorý v nej pôsobil až do roku 1980.

            V školskom roku 1980/81 vznikla opäť Katedra pedagogiky a psychológie (z bývalých katedier pedagogiky, psychológie a Katedry spoločensko-politickej praxe) ktorá sa členila na tri relatívne samostatné oddelenia:

-         oddelenie pedagogiky a pedagogickej praxe, vedúcim bol PhDr. Ján Kanda, CSc. Oddelenie pedagogiky sa rozšírilo o dvoch nových členov oddelenia pedagogickej praxe Karola Lászla a Oľgu Čorbovú (neskôr Wágnerovú) a dvoch nových členov Juraja Šatánka a Evu Handlovskú.

-         oddelenie psychológie (súčasťou ktorého bola aj didaktická technika), vedúcou bola doc. PhDr. Irena Glázerová, CSc.

-         oddelenie pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe, vedúcim bol RSDr. Ján Brindza, CSc. Na oddelenie pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe nastúpila v roku 1978 Jolana Hroncová, CSc.

Vedúcim katedry sa stal psychológ doc. PhDr. Jaroslav Koday, CSc. V  roku 1985 sa vytvorilo ako ďalšie, oddelenie učiteľstva 1. stupňa ZŠ, ktoré  sa v roku 1987  premenilo na samostatnú katedru. Z Katedry pedagogiky a psychológie boli do nej  preradení títo členovia: PhDr. J. Cejpeková, CSc., PhDr. O. Čorbová, PhDr. L. Gajdošová, J. Jakálová, PhDr. M. Píššová, CSc., PhDr. J. Šatánek,  PhDr. M. Selčanová. V roku 1986 sa stal vedúcim katedry doc. RSDr. Ján Brindza, CSc., ktorý pôsobil vo funkcii až do konca roku 1989. Následne sa katedra opäť rozdelila na dve samostatné katedry: na Katedru pedagogiky a Katedru psychológie. Katedra pedagogiky sa rozšírila o členov oddelení pedagogiky detského a mládežníckeho hnutia a spoločensko-politickej praxe. Vedúcim katedry sa stal prof. PhDr. Ľ. Višňovský, CSc., ktorý ešte v roku 1990 požiadal o uvoľnenie z funkcie. Vedúcou katedry sa stala PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc., ktorá ju vykonávala do roku 1995.

Zmeny, ktoré nastali na Pedagogickej fakulte po roku 1989, sa prejavili aj v činnosti katedry. Doc. RSDr. Ján Brindza, CSc. a PhDr. Beata Kosová, CSc.  prešli v roku 1991 na Katedru pedagogiky pre 1. stupeň ZŠ. V rokoch 1990 – 1992 pôsobil na Katedre pedagogiky ako profesor konzultant opäť prof. PhDr. Ján Mikleš, CSc.

Katedra akceptovala nové požiadavky na prípravu učiteľov a vychovávateľov. Centrom pozornosti bola inovácia učebných plánov a obsahu všetkých pedagogických disciplín, ako aj nová koncepcia študijného odboru pedagogika. Katedra naďalej zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín v spoločnom základe učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov, garantovala štúdium pedagogiky, doplnkové štúdium vychovávateľstva a majstrov odbornej výchovy a od školského roku 1991/92 bakalárske štúdium vychovávateľstva. Akútny nedostatok adekvátnej študijnej literatúry riešila tvorbou učebných textov.

 

            4. obdobie: Vznik Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

            Po vzniku UMB sa  Pedagogická fakulta UMB, hoci bola fakultou najstaršou, dostala do nevýhodnej situácie.  Musela opustiť svoje priestory a bola dislokovaná do nedokončených a funkčne nevyhovujúcich priestorov (bývalý Domov mládeže SOUS Stavoindustria) v Radvani už v školskom roku 1992/93. Katedra pedagogiky bola organizačne začlenená na Pedagogickú fakultu UMB od 1. júla 1992. Pri vzniku UMB mala Katedra pedagogiky 11 členov v tomto zložení: 1 profesor (prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.), 2 docenti (doc. PhDr. Jolana Hroncová, CSc. a doc. RSDr. Ján Brindza, CSc., ktorý neskôr odišiel na katedru pedagogiky 1. stupňa ZŠ), 8  odborných asistentov, z toho 6 s hodnosťou CSc.: PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc. - vedúca katedry, PaedDr. Karol László, CSc., PaedDr. Mária Gondová, CSc., PhDr. Viera Kováčová, CSc., PhDr. Eva Turanská, CSc., PaedDr. Anna Hudecová, CSc.,  PaedDr. Miroslav Krystoň . V rokoch 1989 – 1991 pôsobila na katedre aj PhDr. Beata Kosová, v súčasnosti už profesorka a rektorka  UMB v Banskej Bystrici.

            Katedra v tomto období zabezpečovala výučbu pedagogických disciplín v spoločnom základe učiteľstva všeobecnovzdelávacích predmetov pre ročníky 5. – 12. a to bakalárske štúdium vychovávateľstva, doplnkové pedagogické štúdium majstrov odborného výcviku a vychovávateľstva, a magisterské učiteľské štúdium pedagogiky. Akceptujúc nové trendy v pedagogike a spoločenskú požiadavku, katedra pripravila program doplnkového štúdia študentov pre absolventov vysokých škôl,  bakalárskeho štúdia etopédie, sociálnej práce a magisterský program v odbore pedagogika voľného času. Od školského roku 1994/1995 otvorila aj magisterské štúdium sociálnej pedagogiky, ktoré nadväzovalo na bakalárske štúdium vychovávateľstva neskoršie na bakalárske štúdium sociálnej práce. Rozšíril sa aj počet členov katedry o nových členov PhDr. Martina Halmaia a PaedDr. Miroslava Krystoňa, ktorý ukončil internú ašpirantúru.

V školskom roku 1995/1996 sa stal vedúcim Katedry pedagogiky prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý ju vykonával krátko, pretože začiatkom roku 1996 sa stal prodekanom a v rokoch 1999 – 2002   dekanom Pedagogickej  fakulty UMB.

            Po prof. Ľ. Višňovskom sa stala vedúcou Katedry pedagogiky doc. PhDr. Jolana Hroncová, CSc., ktorá ju vykonávala od roku 1996 do januára 2002, keď sa stala prodekankou Pedagogickej fakulty UMB pre vedu. V roku 2001 sa stala profesorkou (v súčasnosti zastáva funkciu vedúcej Katedry pedagogiky). Na miesto vedúceho katedry nastúpil 1. februára 2002 opäť prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorému sa skončilo funkčné obdobie dekana k 1. 2. 2002.

            Katedra pedagogiky  postupne realizovala ďalšie študijné programy. V roku 1996 otvorila bakalárske štúdium etopédie. Na výučbu špeciálnej pedagogiky bola prijatá Mgr. Vlasta Belková. Postupne na katedru prišli ďalší členovia – PaedDr. Tatiana Matulayová (na katedre pôsobila do septembra 2002),  PaedDr. Peter Jusko,  Lenka Zvalová (na katedre pôsobila 1 rok), Lenka Vavrinčíková, potom Patrícia Zolyomiová a ako vedecká pracovníčka Ingrid Emmerová.

            V školskom roku 1998/99 sa Katedra pedagogiky premenovala na Katedru pedagogiky a sociálnej práce, ktorá sa rozčlenila na 2 oddelenia: oddelenie pedagogiky, vedúcou sa stala PaedDr. Mária Kouteková, CSc. (v súčasnosti už docentka) a oddelenie sociálnej práce, kde bola vedúcou Mgr. Tatiana Matulayová, ktorá prišla na katedru v roku 1997. Medzi prvých členov oddelenia sociálnej práce patrili aj PhDr. Anna Žilová (1997) a Peter Jusko (1998).  

Pozitívne treba hodnotiť skutočnosť, že vďaka úsiliu vedenia fakulty a univerzity sa Pedagogická fakulta UMB v marci 2001 presťahovala do nových priestorov bývalého vojenského gymnázia v Rudlovej (Ružová 13), kde aj Katedra pedagogiky  má primerané a dôstojnejšie priestory než na predchádzajúcom pôsobisku (na Zvolenskej ceste 6).

            Po roku 1992 sa začala novodobá história Katedry pedagogiky, ktorá sa pretransformovala na dynamicky sa rozvíjajúcu katedru v oblasti pedagogickej, vedecko-výskumnej i po stránke kvalifikačného rastu. Katedra pripravovala učiteľov v odbore pedagogika v kombinácii s inými predmetmi (telesná výchova, hudobná výchova, psychológia) , tiež pedagogickú prípravu vo všeobecnom základe a prípravu študentov  v odbore vychovávateľstvo, ktoré bolo predtým magisterské a od školského roku 1991/92 došlo k jeho transformácii na dvojstupňové bakalárske a v roku 1994/95 aj magisterské štúdium v odbore pedagogika voľného času a sociálny pedagóg, ktorý stál spolu s odborom sociálna práca (vyučovať sa začal v školskom roku 1996/97 v bakalárskom štúdiu) na začiatku rozvoja sociálneho školstva v Banskej Bystrici.  Odbor sociálny pedagóg sa premenoval neskôr na sociálnu pedagogiku.

Katedra mala aj ďalšie študijné odbory – magisterské štúdium etickej výchovy, bakalárske štúdium majster odbornej výchovy a doplnkové pedagogické štúdium pre majstrov, vychovávateľov, absolventov a študentov neučiteľského zamerania v technických a ekonomických odboroch.

V oblasti vedecko-výskumnej činnosti sa členovia katedry orientovali na pedeutologické problémy, problematiku rodinnej výchovy a výchovy k manželstvu a rodičovstvu, problematiku sociálnopatologických javov, otázky histórie školstva, mimoškolskej a integrovanej výchovy a iné problémy.

 Medzi dlhodobé priority katedry patrilo zvyšovanie kvalifikačného rastu a tiež zintenzívnenie vedeckej a  publikačnej   aktivity členov katedry.

Do augusta 2004 mala Katedra pedagogiky a sociálnej práce takéto zloženie pracovníkov so zameraním na tieto ťažiskové disciplíny:

2 profesori:

-         prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc. (vedúci katedry) – zameranie na teóriu výchovy, teóriu rodinnej výchovy, metodológiu pedagogiky,

-         prof. PhDr. Jolana Hroncová, CSc. (prodekanka a vedúca oddelenia sociálnej práce) –  sociológia výchovy, filozofia výchovy,  sociálna pedagogika,

5 docenti:

-         doc. PaedDr. Karol Lászlo, CSc. (zástupca vedúceho katedry) – všeobecná didaktika, manažment výchovy a vzdelávania,

-         doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc. (predtým Gondová) (vedúca oddelenia pedagogiky) – teória výchova mimo vyučovania, pedagogika voľného času, teória rodinnej výchovy,

-         doc. PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc. – dejiny pedagogiky, porovnávacia a všeobecná pedagogika, dejiny sociálnej práce,

-         doc. PaedDr. Anna Hudecová, CSc. – všeobecná didaktika, predškolská pedagogika, didaktika pedagogiky, sociálna pedagogika,

-         doc. PhDr. Anna Žilová, PhD. – politika zamestnanosti, metódy sociálnej práce,

4  odborní asistenti s hodnosťou CSc. a PhD.:

-         PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc. (tajomník katedry) – teória výchovy, teória výchovy mimo vyučovania, pedagogika dospelých,

-         PhDr. Eva Turanská, CSc. – dejiny pedagogiky, všeobecná pedagogika,

-         PhDr. Viera Kováčová, CSc. (1/2 úväzok) – všeobecná pedagogika, integrovaná výchova,

-         PaedDr. Vlasta Belková, PhD. – špeciálna pedagogika, náhradná rodinná výchova,

5 odborní asistenti bez vedeckej hodnosti (všetci sú v doktorandskom štúdiu):

-         PhDr. Alžbeta Gregorová – sociológia výchovy, etika sociálneho pracovníka,

-         PaedDr. Peter Jusko – sociálna politika, politika zamestnanosti,

-         Mgr. Lívia Nemcová – teória rodinnej výchovy, teória výchovy,

-         PhDr. Lenka Vavrinčíková – sociálna patológia,

-         PaedDr. Patrícia Zolyomiová – teória rodinnej výchovy, teória výchovy,

1 vedecká pracovníčka:

-         PhDr. Ingrid Emmerová – sociológia a sociológia výchovy,

1 interný doktorand

-         PhDr. Martin Šebian.

Sekretárkou katedry bola Branislava Bahýlová. Celkove mala katedra 18 členov.

            V porovnaní so situáciou spred 12 rokov, keď vznikla UMB, sa kvalifikačný rast zlepšil o 1 profesora (J. Hroncová) a 5 docentov (K. László, M. Kouteková, D. Kováčiková, A. Hudecová, A. Žilová). Vedeckú hodnosť CSc. a PhD. získali PaedDr. M. Krystoň, CSc.,  PhDr. A. Žilová, PhD. a PaedDr. V. Belková, PhD.

            K externým učiteľom katedry patrili: prof. PhDr. Blahoslav Kraus, prof. PhDr. Emília Kratochvílová, CSc., prof. PhDr. PaedDr. Martin Žilínek,  CSc., JUDr.  Jana Dubovcová, JUDr. Jarmila Jánošová, JUDr. Mária Kováčiková, MUDr. Peter Bielik, PhD., JUDr. Jana Diškanová, Ing. Mária Filipová, Mgr. Jolana Siráková, CSc., prof. PhDr. PaedDr. Ján Perhács, CSc. Ako externisti v minulých rokoch na katedre pôsobili aj  prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc., doc. MUDr. Stanislav Kunda, CSc., a ďalší.

            K najvýznamnejším osobnostiam Katedry pedagogiky v minulosti patrili: prof. PhDr. Ján Mikleš, CSc., významný predstaviteľ československej komeniológie a dejín školstva, ďalej doc. PhDr. Ladislav Mihálik, CSc.,  a doc. PhDr. Ján Halaj, CSc. K nim nesporne patrí  tiež  prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý bol v minulosti aj  predsedom Slovenskej pedagogickej spoločnosti pri SAV, dekanom fakulty v rokoch 1983 – 1990 a tiež v rokoch 1999 – 2002, viacnásobným prodekanom a vedúcim Katedry pedagogiky.   K veľkým zásluhám prof. Ľ.  Višňovského patrí tiež  fakt, že stál pri zvyšovaní kvalifikačného rastu takmer u všetkých členov Katedry pedagogiky (napr. inaugurácie – prof. B. Kosová, prof. J. Hroncová, prof. K. László,  habilitácie – doc. M. Kouteková, CSc., doc. A. Hudecová, CSc., doc. Kováčiková, CSc.) a zaslúžil sa tiež vo významnej miere na zvyšovaní  kvalifikačného  rastu  učiteľov iných katedier Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici, ako aj iných fakúlt na Slovensku a v zahraničí.

Koncom šk. r. 2003/2004 sa Katedra pedagogiky a sociálnej práce rozdelila  na dve samostatné katedry: Katedru pedagogiky a Katedru sociálnej práce.

Nová Katedra pedagogiky sa od 1. septembra 2004 začali rozvíjať v tomto personálnom zložení: doc. PaedDr. Karol László, CSc. –  vedúci katedry,  prof. PhDr. Jolana Hroncová, CSc., prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc.,  doc. PaedDr. Mária Kouteková, CSc., doc. PhDr. Dagmar Kováčiková, CSc., PaedDr. Vlasta Belková, PhD., PhDr. Viera Kováčová, CSc., PaedDr. Miroslav Krystoň, CSc., PhDr. Eva Turanská, CSc., PhDr. Ingrid Emmerová, Mgr. Lívia Nemcová, PaedDr. Patrícia Zolyomiová, PhDr. Martin Šebian – interný doktorand. Na Katedru sociálnej práce odišla doc. A. Hudecová, ktorá sa stala vedúcou katedry, tiež PaedDr. P. Jusko, PhDr. L. Vavrinčíková, PhDr. A. Gregorová, PhDr. A. Žilová. V dôsledku vzniku novej katedry sa Katedra pedagogiky značne kvalifikačne oslabila najmä o strednú generáciu učiteľov.  

            Vedecká a publikačná činnosti katedry sa orientovala v tomto období najmä na problematiku nových študijných odborov a síce sociálnu pedagogiku, sociálnu prácu a pedagogiku voľného času, čo sa odrazilo v o vydaní viacerých monografií a učebníc. Pomerne intenzívna bola aj spolupráca učiteľov katedry  s inými vysokými školami v zahraničí na Pedagogických fakultách v Hradci Králové, v Egri, v Opole, IMS Brno a inde. V porovnaní so situáciou pri vzniku UMB bola Katedra pedagogiky pre jej rozčlenením kvalifikačne omnoho silnejšia a svojou pedagogickou i vedeckovýskumnou činnosťou patrila k nosným katedrám Pedagogickej fakulty UMB.

 

5. obdobie: Katedra pedagogiky  v rokoch 2004-2014

Od septembra 2004 do konca augusta 2012 pôsobil vo funkcii vedúceho Katedry pedagogiky prof. PaedDr. K . László, CSc. a od 1.9.2012 po ňom prevzala túto funkciu prof. PhDr. J. Hroncová, PhD. Zástupkyňou týchto vedúcich Katedry pedagogiky bola predtým docentka a v súčasnosti už prof. PhDr. I. Emmerová, PhD.  V tomto období bola sekretárkou K. Potančoková a v súčasnosti je N. Švecová.

            Poslednú dekádu v doterajšej histórii Katedry pedagogiky možno považovať za obdobie intenzívnej vedeckovýskumnej, publikačnej a pedagogickej činnosti, a tiež kvalifikačného rastu.

            Väčšina členov katedry participovala na riešení čiastkových úloh v rámci Štátnej objednávky MŠ SR schválenej uznesením Vlády SR č. 912/2002 pod názvom. „Zvyšovanie úrovne socializácie rómskej komunity prostredníctvom systémov vzdelávania sociálnych a misijných pracovníkov a asistentov učiteľa“ (zodp. rieš. prof. PhDr. Beata Kosová, CSc., vtedajšia dekanka PF UMB). Výsledkom týchto vedecko-výskumných aktivít boli viaceré monografie (napr. v roku 2004 Hroncová, J. – Emmerová, I.: Sociálna pedagogika),  vysokoškolské učebnice (napr. v roku 2004 Hroncová, J. a kol.: Sociálna patológia, Kováčiková, D. a kol.: Základy pedagogiky pre sociálnych a misijných pracovníkov) a zborníky.  V roku 2005 vyšiel po prvýkrát  Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky č. 1, ktorý odvtedy vychádza každoročne a v roku 2014 vyjde už 10. číslo. Všetky zborníky sú recenzované dvomi recenzentmi, odborníkmi iných vysokých škôl. Vedeckou redaktorkou všetkých zborníkov bola prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD. a výkonnou redaktorkou prof. PhDr. Ingrid Emmerová, PhD. Tieto zborníky značne rozšírili možnosti publikovania priebežných i záverečných výstupov vedeckovýskumnej činnosti a tiež iných publikačných aktivít členov katedry a prispievajú k zachovaniu „historickej pamäti“ činnosti Katedry pedagogiky v jednotlivých rokoch. V zborníku pravidelne uverejňujeme aj medailóny učiteľov Katedry pedagogiky pri ich významných životných jubileách (prof. K. László (č. 1), prof. Ľ. Višňovský (č. 2), prof. V. Prusáková (č. 3), doc. M. Kouteková, doc. D. Kováčiková a PhDr. V. Kováčová (č. 4), prof. Ľ. Višňovský, prof. J. Hroncová a PhDr. E. Turanská (č. 5), PhDr. J. Kanda (č. 9) a tiež aj medailóny významných slovenských pedagógov prof. O. Baláž (č. 3). Súčasťou zborníka je spravidla aj prehľad vedeckovýskumnej činnosti učiteľov katedry a recenzie našich prác. Možnosť publikovania je poskytnutá aj doktorandom katedry a vysokoškolským učiteľom zo spolupracujúcich katedier doma i v zahraničí.

            V porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa od akademického roku 2004/2005 zintenzívnilo doktorandské štúdium v odbore Pedagogika. V  roku 2005 mala Katedra 6 interných doktorandov (J. Balajová – Papšová, M. Caban, K. Kalamárová, M. Maľová, P. Papšo, A. Plešková). PhDr. M. Šebian, po ukončení doktorandského štúdia sa stal členom Katedry pedagogiky, v roku 2005 nastúpila na katedru Mgr. Z. Škvarková. V roku 2006 k predchádzajúcim doktorandom pribudli aj L. Kamarášová a K. Gežová. Od 1. 10. 2008 nastúpili do doktorandského štúdia A. Boldišová, M. Novotná, A. Opiňárová, E. Sukupová, A. Tichá a L. Žigová. PhDr. M. Maľová – Niklová sa v roku 2008 stala členkou Katedry pedagogiky. V roku 2006 prišla na Katedru pedagogiky doc. V. Prusáková, ktorá v tom istom roku bola aj inaugurovaná.

            V roku 2008 sa na UMB vrátane PF UMB uskutočnila komplexná akreditácia, ktorá bola úspešná aj na Katedre pedagogiky. Všetky podávané študijné programy a odbory boli schválené, a síce odbor pedagogika v učiteľskom (Bc., Mgr.) i neučiteľskom štúdiu (Bc.), ďalej študijný program sociálna pedagogika (Mgr.), doktorandské štúdium i habilitačné a inauguračné konanie. V súvislosti s komplexnou akreditáciou bola uskutočnená reštrukturalizácia pracovísk  na UMB i našej fakulte, v dôsledku čoho nastala zmena aj na Katedre pedagogiky. 1. marca 2008 vznikla nová Katedra andragogiky zlúčením časti Katedry andragogiky a psychológie a tiež časti Katedry pedagogiky. Na toto pracovisko odišli z našej katedry dvaja vysoko kvalifikovaní pracovníci prof. PhDr. V. Prusáková, PhD. a doc. PaedDr. M. Krystoň, CSc. (v roku 2013 sa stal profesorom) v dôsledku čoho sa kvalifikačná štruktúra Katedry pedagogiky značne oslabila. V roku 2009 nastúpili na Katedru pedagogiky PhDr. Kamarášová, PhD. a Mgr. Rovňanová, ktorá tiež úspešne absolvovala rigorózne konanie i doktorandské štúdium.

            V doktorandskom štúdiu na Katedre pedagogiky študovali v rokoch 2008 až 2012 aj ďalší interní a externí doktorandi. V roku 2008  absolvovali doktorandské štúdium PhDr. M. Niklová (Maľová),  Mgr. A. Zelenková a Mgr. M. Spišiaková a v roku 2009 ukončili doktorandské štúdium PhDr. O. Lauková a PhDr. Z. Škvarková. V roku 2011 ukončili externé doktorandské štúdium PhDr. P. Papšo (školiteľka prof. A. Hudecová) a PhDr. E. Buksová (školiteľka prof. J. Hroncová), v roku 2012 ukončili doktorandské štúdium aj PhDr. J. Kamenská a Mgr. M. Joklová, ktorých viedli prof. A. Hudecová a doc. P. Jusko z Katedry sociálnej práce. V externom doktorandskom štúdiu ukončili v roku 2012 štúdium zahraniční študenti PhDr. J. Tkáczik a PhDr. J. Tinka, ktorých začala viesť prof. J. Hroncová a neskôr doc. P. Prunner z Českej republiky.

V roku 2012 nastúpila na katedru PaedDr. S. Sámelová, PhD. a v roku 2013 PhDr. M. Dulovics, PhD., ktorý v tomto roku ukončil doktorandské štúdium.   Na zastupovanie doc. D. Kováčikovej, CSc. bola prijatá aj PaedDr. L. Vozárová, PhD.  Z Katedry andragogiky k nám prešla PhDr. K. Gežová, PhD. V roku 2013 odišla do dôchodku dlhoročná členka katedry PhDr. E. Turanská, CSc. V roku 2013 doktorandské štúdium ukončili okrem  PhDr. M. Dulovicsa, PhD. aj  PhDr. L. Tomčíková, PhD., PhDr. M. Matisová, PhD., PaedDr. L. Vozárová, PhD. a externé doktorandky PhDr. K. Kropáčová, PhD., PhDr. G. Siváková, PhD. a PhDr. D. Paučiková, PhD., ktorá pôsobí na Katedre pedagogiky aj ako externá učiteľka z praxe.  V súčasnosti  má Katedra pedagogiky 9 interných doktorandiek (PaedDr. M Furinová, PhDr. A. Kováčová, Mgr. S. Húsková, PhDr. E. Diechová, PhDr. I. Snopková, Mgr. K. Potančoková, Mgr. G. Citterbergová, Mgr. Z. Hríviková, Mgr. M. Nedelová) a dve externé doktorandky (PhDr. K Tóthová, Mgr. A. Sekáčová). Vyššie uvedených doktorandov viedli spravidla schválení školitelia z Katedry pedagogiky vo funkcii profesorov a docentov, a síce: prof. J. Hroncová, doc. Emmerová (toho času už profesorka), prof. K.  László, prof. Ľ. Višňovský, doc. M. Kouteková, doc. D. Kováčiková. Výnimočne doktorandov viedli okrem vyššie uvedených školiteľov aj učitelia z ďalších katedier (prof. B. Kosová, prof. M. Krystoň, prof. S. Kariková, doc. Š. Porubský). 

            V období rokov 2007 – 2014 sa na Katedre pedagogiky zintenzívnila  vedeckovýskumná činnosť najmä v rámci projektov VEGA a KEGA. Na Katedre pedagogiky bolo riešených 5 projektov VEGA (zodp. riešitelia prof. J. Hroncová – 2 projekty, pri jednom projekte boli zodpovednými riešiteľmi  prof. Višňovský, prof. László, doc. I. Emmerová,) a 2 projekty KEGA (zodp. riešiteľka prof. J. Hroncová, zástupkyňa zodp. rieš. doc. I. Emmerová). Výskumné projekty boli zamerané na problematiku prevencie sociálnopatologických javov, školskú preventívnu sociálno-výchovnú prácu a jej profesionalizáciu, dôsledky transformačných procesov na slovenskú rodinu a pedeutologické problémy.

            V rámci riešenia výskumných projektov Katedra pedagogiky  a najmä „Banskobystrická škola sociálnej pedagogiky“ realizovala viaceré medzinárodné vedecké konferencie pod názvom SOCIALIA 2007, SOCIALIA 2009 a SOCIALIA 2011, Sociálny pedagóg v škole (2012) a tiež medzinárodné vedecké sympózium Prevencia sociálnopatologických javov v školskom prostredí a jej profesionalizácia (2013). Rozvíjala intenzívnu medzinárodnú spoluprácu s vysokými školami doma i v zahraničí, osobitne s Pedagogickou fakultou UKF Nitra, Pedagogickou fakultou UHK Hradec Králové, Fakultou pedagogiky a psychológie Sliezskej univerzity v Katoviciach a inde. Na Katedre pedagogiky sa v roku 2011 konala aj medzinárodná vedecká konferencia Sexuality V. K výstupom z vyššie uvedených výskumných projektov možno zaradiť viaceré práce monografického charakteru, tiež vysokoškolské učebnice, zborníky z konferencií, metodické príručky a publikačné aktivity v odbornej tlači. 

V rokoch 2004 až 2014 došlo na Katedre pedagogiky k posilneniu kvalifikačného rastu u viacerých učiteľov, a síce v roku 2005 mal inauguračné konanie K. László, v roku 2008 mala habilitačné konanie I. Emmerová, ktorá v roku 2013 absolvovala aj inauguračné konanie a toho času je už profesorkou, v roku 2011 sa habilitovala V. Belková a v roku 2013 M. Niklová. V roku 2014 v rámci plánu kvalifikačného rastu Katedry pedagogiky by mali absolvovať habilitačné konanie PhDr. K. Cimprichová Gežová, PhD., PhDr. L. Kamarášová, PhD. a Mgr. L. Nemcová, PhD.

Zvyšovanie kvalifikačného rastu mladých učiteliek katedry je nevyhnutné najmä z dôvodu súčasnej výraznej seniorizácie učiteľského zboru na Katedre pedagogiky, pretože v najbližších rokoch nastane prirodzený odchod viacerých vysokokvalifikovaných učiteľov katedry, najmä z radov profesorov a docentov. V júni 2014 ukončuje svoje 53 ročné pôsobenie na Katedre pedagogiky jeden z najvýznamnejších členov katedry a jej spoluzakladateľ prof. PhDr. Ľudovít Višňovský, CSc., ktorý od budúceho akademického roka bude už emeritným profesorom. Katedra pedagogiky želá pánu profesorovi v budúcom období a vo funkcii emeritného profesora všetko najlepšie, najmä dobré zdravie, rodinnú pohodu, pretrvávajúci pedagogický entuziazmus a dobrých ľudí okolo seba.

Vivat Katedra pedagogiky Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela ! Nech máš počas ďalších 60 rokov mnoho zapálených študentov a tvorivých učiteľov,  nech Ťa čaká svetlá budúcnosť a úspešné riešenie prípadných problémov pod „osvieteným“ vedením „top manažmentu“ Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela i Univerzity Mateja Bela.

 

Použitá literatúra:

  1. HRONCOVÁ, J. – VIŠNOVSKÝ, Ľ. – KOVÁČIKOVÁ, D.: Katedra pedagogiky – jej história a súčasnosť. In Zborník vedeckovýskumných prác Katedry pedagogiky č. 1. Banská Bystrica : PF UMB, 2005. 215 s. ISBN 80-8083-162-9.
  2. Archívne materiály Katedry pedagogiky a sociálnej práce (Zápisnice Katedier pedagogiky a pedagogiky a sociálnej práce v rokoch 1990 – 2002, osobné materiály pracovníkov katedry).
  3. 10 rokov vysokoškolského učiteľského štúdia v Banskej Bystrici: 1954 – 1964. 1. vyd. Zostavil Ján Lietava. Banská Bystrica : Stredoslovenské vydavateľstvo, 1966.
  4. Pedagogická fakulta Banská Bystrica 1954 – 1974. 1. vyd. Zostavil PhDr. Michal Firc, CSc. Martin : Osveta, 1975. (č. 70-048-75)
  5. Pamätnica Pedagogickej fakulty 1954 – 1979. 1. vyd. Zostavil PhDr. Karol Fremal. Martin : Osveta, 1979. (č. 70-066-79)
  6. Pamätnica vysokého školstva v Banskej Bystrici 1954 – 1994. 1. vyd. Zodp. redaktor: doc. PhDr. Karol Fremal, CSc. Banská Bystrica : PF UMB, 1994. ISBN 80-85162-71-7
  7. Univerzita Mateja Bela. Tradície a perspektívy. 1. vyd. Predseda redakčnej rady doc. Ing. M. Murgaš, CSc. Zodp. redaktorka doc. PhDr. Marta Zagoršeková, CSc. Banská Bystrica : UMB, 1999. ISBN 80-8055-248-7.
  8. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Všeobecná informácia. 1. vyd. Zodp. redaktorka doc. RNDr. O. Tomeček, CSc. Banská Bystrica : 1997. ISBN 80-88825-97-0.

 

 

V Banskej Bystrici 26. 5. 2014                                  prof. PhDr. Jolana Hroncová, PhD.     

     vedúca Katedry pedagogiky

 

Kontaktný formulár

=