RSS RSS print

Tézy na Štátne skúšky 2016/2017 - UHU-Bc.

Katedra hudobnej kultúry PF UMB

Tézy na Štátne skúšky Bc.

Akademický rok 2016/2017

Učiteľstvo hudobného umenia

(+ Školské hudobné súbory + kombinačné štúdium)

 

Za obsah a formulácie  jednotlivých téz zodpovedajú vyučujúci.

Tézy nie sú totožné s otázkami. Konzultácie k ŠS je možné dohodnúť osobne, alebo písomne služobným e-mailom.

Tézy zverejnené 18.01.2016

 

 

Propedeutika muzikológie

1. Definícia hudobnej vedy, jej význam vo vede, v umeleckej tvorbe a praxi,  v spoločnosti, jej interdisciplinárny charakter (problematika zaradenia).

2. Systematika muzikológie – oblasti: hudobno-teoretická, historická, systematická, etnomuzikologická.

3. Disciplíny jednotlivých oblastí: definícia, čím sa zaoberá, význam pre učiteľa hudby.

 

Hudobná pedagogika

1. Osobnosti a systémy svetovej hudobnej pedagogiky (Dalcroze, Kestenberg, Kodály, Orff, Kabalevskij, Eben, Hurník).

2. Komplexná hudobná edukácia a polyestetická hudobná pedagogika (hudobné aspekty W. Roschera a ich aplikácia na hudobnoedukačný proces).

3. Kurikulárne poňatie hudobnej edukácie, vzdelávací program v hudobnej edukácii.

 

Intonácia a sluchová analýza

Prehľad a systematika používaných intonačných metód.

 

Ľudová pieseň

1. Aplikácia etnomuzikologických poznatkov na regionálne zvláštnosti slovenskej ľudovej piesne.

2. Charakteristika a analýza folklórnych regiónov Slovenska.

 

Hudobná teória, harmónia, hudobné formy, hudobné nástroje

1. Tóny a tónová sústava: hudobný zvuk (tón); vlastnosti tónu; tónová sústava a mená tónov; zvýšené a znížené tóny, celý tón – poltón – enharmonické tóny;

2. Notopis:  rytmické hodnoty a tvary nôt; G – kľúč, F – kľúč a C – kľúč; pomlčky, posuvky; skratky a značky notopisu (skratky pre opakovanie tónov a skupiniek tónov, príma a sekunda volta, Da Capo (Segno) al Fine (Coda) a podobne........

3. Výška tónu a sústavy ladenia: absolútna a relatívna výška tónu (absolútny a relatívny sluch); komorné „a“; sústavy ladenia (temperované – didymické – pytagorejské ladenie);

4. Metrum: hlavné druhy metra, takty jednoduché a zložené, pravidelné a nepravidelné takty, predtaktie a zdvih, alla breve; pauza (druhy), generálna pauza;

5. Rytmus: bodkovaný rytmus,  prízvučné a neprízvučné doby, synkopa, predrazená nota; metro-rytmické vzťahy; 

6. Tempo: hlavné druhy tempa a tempové značky; metronóm.

7. Dynamika a dynamické značky: zrýchľovanie, spomaľovanie, prízvuk, sforzato a podobne.

8. Prednesové a výrazové skratky a značky (agitato, bisbigliando, cantabile a podobne).

9. Artikulačné značky – frázovanie (staccato, tenuto, legato atď...).

10. Melodické ozdoby (ornamenty): Príraz, odraz, skupinka, obal, trylok, nátryl, mordent, opora,arpeggio.

11. Stupnice: durové a molové stupnice (kvartový a kvintový kruh), druhy molových stupníc (prirodzená, harmonická a melodická), rovnomenné a paralelné stupnice, chromatická – celotónová – diatonická stupnica, chromaticko – enharmonická stupnica, staré modálne (stredoveké, cirkevné) stupnice: iónsky - dórsky – frygický – lydický – mixolydický – eólsky – lokrický modus; bluesová stupnica, rómska molová a durová stupnica, pentatonika (čínska, bluesová).

12. Intervaly: druhy intervalov (čisté, malé a veľké, zväčšené a zmenšené, dvojzväčšené a dvojzmenšené, rozšírené intervaly, enharmonické intervaly, prevrat intervalov, konsonantné a disonantné intervaly.

13. Tónina, tónorod, dur-molový systém, tonalita, atonalita.

14. Funkčný systém: hlavné funkcie (tonika, subdominanta a dominanta), vedľajšie funkcie na druhom, treťom, šiestom a siedmom stupni, lydická a frygická pomocná funkcia; kadencia; klamné spoje; miešanie tónin (= mixovanie tónorodov); intervalová príbuznosť akordov a tónin (sekundová, terciová, kvintová a tritónová príbuznosť); pohyb centra (modulácia – vybočenie – tóninový skok); dvojitá alterácia (dvojitá centralizácia); úloha melodických tónov (prechodných, striedavých, prieťažných a anticipovaných), ostinata (zádrže), figurácií a sekvencií v harmónii.

15. Harmonizácia a aranžovanie (základná metóda harmonizácie; pravidlá o vedení a spájaní hlasov v dvoj-, troj-, štvor- i viachlase;  vedenie cantu firmu, vedenie basovej linky a ostatných hlasov, homofónny a polyfónny sprievod, technika zdvojovania, orchestrálna figurácia, vypracovanie faktúry hlasov v jednotlivých sekciách, kombinácia jednotlivých sekcií a nástrojov, suplovanie inštrumentov (jeden nahradí druhý), transkripcia (1. prepis zo zvukového zdroja do notového zápisu, 2. úprava - prepis z pôvodného obsadenia do iného obsadenia), transpozícia (1. prepis z danej tóniny do inej tóniny, 2. prepis z daného kľúča do iného kľúča).

16. Akordika: hlavné druhy akordov a ich obraty (kvintakordy: molový a durový kvintakord, kvintakord zväčšený a zmenšený; septakordy: durovo malý – durovo veľký – molovo malý – molovo zmenšene malý - zmenšený septakord); nónový, undecimový a tercdecimový akord a ich hlavné druhy; hra z akordických značiek.

17. Hudobné formy a hudobné druhy: pojem hudobná forma a hudobný druh; motív – figúra – fráza - pasáž –téma; veta a perióda; práca s motívom (opakovanie, ozdobovanie, rozšírenie, krátenie a delenie, inverzia, imitácia, augmentácia, diminúcia motívu; príznačný motív); introdukcia – medziveta (spojka) – kóda; expozičný a evolučný typ formy;  základné delenie hudobných foriem: malá a veľká forma, rondo, variácie, sonátová forma,  kontrapunktické formy a druhy (kánon, motet, passacaglia a ciaccona, ricercar, invencia, fúga; voľná forma, kombinované formy a druhy);  programová hudba (programová symfónia, symfonická báseň); scénická, filmová hudba; vývoj koncertantného princípu od renesančnej polychórie k sólovému inštrumentálnemu koncertu; cyklus a cyklická forma (inštrumentálne cyklické druhy: tanečná suita, sonáta, inštrumentálny koncert, symfónia, divertimento, serenáda, kasácia; vokálne cyklické druhy: omša, oratórium); menšie inštrumentálne druhy (prelúdium, tokáta, etuda, fantázia, rapsódia, scherzo); vokálne druhy (chorál, pieseň, madrigál, zbor, kantáta, pastorela), hudobno – scénické druhy (opera, opereta, muzikál, balet, pantomíma, kabaret).

18. Hudobné nástroje: delenie a systematika hudobných nástrojov (chordofóny, aerofóny, membránofóna, idiofóny a elektrofóny); najpoužívanejšie hudobné nástroje a ich zaradenie do systematiky; ladenie hudobných nástrojov; základné princípy tvorby zvuku na hudobných nástrojoch; ich využitie pri aranžmán (pozri bod č. 15).

19. Základné obsadenia orchestrov, komorných súborov  a zborov.

20. Základy hudobnej akustiky: delenie hudobnej akustiky (fyzikálna – matematická – fyziologická – priestorová akustika a elektroakustika); vlastnosti tónu, kmitanie a vlnenie, rezonancia, alikvotné tóny, akustika hudobných nástrojov a spevného hlasu, hudobno-akustické vnímanie zvuku človekom, práca v hudobnom štúdiu.

 

Praktická skúška:

a) s minimálnou časovou prípravou zahrať ľahšiu melódiu s akordickými značkami s klavírnym sprievodom daného štýlu alebo pohotovo zharmonizovať a zahrať na klavíri ľahšiu a kratšiu melódiu ľudovej, populárnej alebo spoločenskej piesne

b) s optimálnou časovou prípravou (najmenej 10 – 15 minút) previesť harmonický a formový rozbor kratšej a ľahšej skladby (J. S. Bach: Invencie, Dobre temperovaný klavír, F. Chopin: valčíky, F. Schubert: piesne a podobne)

 

Dejiny hudby

1. Staroveké kultúry. Pozícia hudby vo veľkých starovekých kultúrach – východoázijské kultúry, stredoázijské, dominantné postavenie kultúry Grécka.
2. 
Sakrálna a profánna hudba stredoveku. Rané kresťanstvo a jeho hudobná reč: gregoriánsky chorál (gradual, organum, moteto, omša, notácia). Profánna hudba stredoveku (francúzska pieseň, rytierska kultúra). Počiatky európskeho viachlasu – Notre Dame, ars antiqua, ars nova, ars subtilior). Osobnosti, tvorba, formové typy.
3. 
Renesancia. Slohová podstata renesančnej hudby. Vokálna polyfónia, franko-flámska, burgundská škola (5 generácií), rímska a benátska škola. Slohová syntéza. Osobnosti, tvorba, formové typy.
4. 
Charakteristické znaky hudby baroka. Periodizácia, vývojové zmeny. Koncertantný štýl raného baroka. Benátska polychória (Gabrielliovci, Monteverdi), predtonálne princípy (Frescobaldi). Osobnosti, tvorba, formové typy.
5. 
Osamostatnenie inštrumentálnej hudby. Charakteristické formy, druhy, ich vývoj (sonata, concerto grosso, suita, operná sinfonia, sólový koncert. Veľké osobnosti a syntézy neskorého baroka, dovŕšenie polyfónie. Bach a Händel.
6. 
Vznik a vývoj opery v 17. a 18. storočí. Charakteristické tendencie v jednotlivých európskych krajinách (Taliansko, Francúzsko, Anglicko, Nemecko). Opera seria, buffa, ballad, comique, singspiel.
7. 
Klasicizmus v hudbe. Vývojové fázy, kryštalizácia nového slohu, ideál klasickej formy. Bachovi synovia, mannheimská škola, viedenský klasicizmus – kodifikácia klasicizmua a anticipácia romantizmu. Vznik klasických foriem – sonátová forma, symfónia, rondo.
8. 
Hudobný romantizmus. Charakteristické znaky, periodizácia, vznik nových formových druhov. Raný romantizmus (Schubert, Weber, Mendelssohn, Chopin).
9. 
Novoromantické princípy v dielach ich predstaviteľov – symfónia, symfonická báseň, hudobná dráma (Berlioz, Liszt, Wagner).
10. 
Národné hudobné kultúry (Národné školy v hudbe). Ruská národná hudba, Česká národná hudba, Nórska a Dánska národná škola, Fínska národná škola, Anglicko.
11. 
Opera v epoche romantizmu. Francúzsko, Taliansko. Taliansky operný verizmus.
12. 
Klasicko-romantická syntéza. Prezentácia v tvorbe Brahmsa, Čajkovského, Smetanu.
13. 
Korene „modernej hudby“. Impresionizmus a neskororomantická fáza vývoja dejín hudby  a jej podiel na formovaní hudby 20. storočia.
Debussy, Ravel, Gustav Mahler, Richard Strauss, Alexander Skrjabin
14. 
Expresionizmus a druhá viedenská škola, Schönberg, Berg, Webern
15. 
Futurizmus. v hudbe – Busoni, Russollo, Cowell, Varése. Dadaizmus – Satie, Milhaud
16. 
Neoklasicizmus, neofolklorizmus. Obrat k modelom minulosti.
Stravinskij, Bartók, Janáček, Szymanovski, Prokofiev, Hindemith, Orff, Šostakovič, Britten
17. 
Parížska šestka, Mladé Francúzsko (Messiaen, Lesur, Jolivet, Baudrier).
18. 
Aaron Copland
19. 
Postwebernizmus, serializmus, elektronická hudba, aleatorika, timbrová hudba, computer music.
Leibovitz, Boulez, Stockhausen, Cage, Nono, Berio, Xenakis, Lutoslawski, Ligeti, Penderecki
20. 
Konkrétna hudba, Music for tape (Schaeffer, Ussachewski).
Univerzalistické tendencie v hudbe G. Crumba.  Polyštýlová hudba A. Schnittkeho.
21. 
Americký minimalizmus – Riley, Young, Glass, Reich.
Európska verzia minimalizmu. Nová jednoduchosť (neoromantizmus).Górecki, Sikorski, Pärt.
22. Hudba na Slovensku v období stredoveku, renesancie a baroka.

23. Hudba na Slovensku v období klasicizmua romantizmu.

24. Slovenská hudba 20. storočia v spoločenskom a kultúrnom kontexte Európy. Zakladatelia Slovenskej národnej hudby. Avantgarda druhej polovice 20. storočia. Súčasná hudba na Slovensku.

 

Hudobná estetika

Definícia hudobnej estetiky. Hudobná estetika, hudobná veda, estetika a všeobecná teória umenia.

1. Kategórie hudobnej estetiky.

2. Funkcie hudby a umenia.

3. Hudobná a estetická komunikácia.

4. Vyjadrovacie prostriedky hudby.

5. Estetický vkus a ideál.

6. Estetika hudobnej umeleckej tvorby.

 

 

Literatúra:

ABRAHAM, G.: Stručné dejiny hudby. Bratislava : Hudobné centrum, 2004.

BUKOFZER, M.: Hudba v období baroka. Bratislava : Opus, 1986.

BURLAS, L.: Formy a druhy hudobného umenia. Bratislava : ŠHV, 1962, 1970.

EINSTEIN, A.: Hudba v období romantizmu. Bratislava : Opus, 1988.

ELSCHEK, O.: Hudobná veda súčasnosti. Bratislava : SAV, 1984.

ELSCHEK, O. (ed.): Dejiny slovenskej hudby od najstarších čias po súčasnosť. Bratislava : Asco, 1996.

FUKAČ, J., VEREŠ, J.:  Hudobná pedagogika. Nitra : Pedagogická fakulta v Nitre, 1988.

FUKAČ, J., TESAŘ, S., VEREŠ, J.,  Hudební pedagogika: koncepce a aplikace hudebně výchovných ideí v minulosti a přítomnosti. Brno : Masarykova univerzita, 2000.

HLOBIL, E.: Nauka o hudebních formách. Praha : SHN, 1963.

HOLAS, M.: Hudební pedagogika v profesionální hudební výchově. Praha : NAMU, 1995.

HRČKOVÁ, N.: Dejiny hudby I. Európsky stredovek. Bratislava : Orman, 2003

HRČKOVÁ, N.: Dejiny hudby II. Renesancia. Bratislava : Ikar, 2004

HRČKOVÁ, N.: Dejiny hudby V. Hudba 19. storočia. Bratislava : Ikar, 2011

HRČKOVÁ, N.: Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (1). Bratislava : Ikar, 2006

HRČKOVÁ, N.: Dejiny hudby VI. Hudba 20. storočia (2). Bratislava : Ikar, 2006

HRUŠOVSKÝ, I.: Úvod do štúdia teórie harmónie. Bratislava : SPN, 1984.

HŮLA, Z.: Nauka o kontrapunktu. Praha : Supraphon, 1985.

KAČIC, L.: Dejiny hudby III. – Barok. Bratislava : Ikar, 2008

KOFROŇ, J.: Učebnice harmonie. Praha : 2002, 10. upravené vydání, 2 svazky. Hudební JANEČEK, K.: Harmonioe rozborem. Praha : Supraphon, 1982.

JIRÁK, K. B.: Nauka o hudebních formách. Praha : Panton, 1985.

KALHOUS, Z. – OBST, O. a kol.: Školní didaktika. Praha : Portál, 2002.

KOHOUTEK, C.: Hudební kompozice. Praha : Supraphon, 1989.

KRESÁNEK, J.: Úvod do systematiky hudobnej vedy. Bratislava : SPN, 1980.

MARTINÁKOVÁ, Z.: Modalita vo vzťahu k hudbe 20. storočia. Bratislava : VŠMU, 2000.

MASTNAK, W.: Zmysly – umenia – život. Prešov : Matúš, 1994.

MICHELS, U.: Encyklopedický atlas hudby. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2000.

MODR, A.: Harmonie v otázkách a odpovědích. Praha : Panton, 1960.

MÚDRA, D.: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku II. Bratislava : HF, 1993.

OČADLÍK, M.: Svět orchestru. Praha : Panton, 1965.

PÍCHA, F.: Náuka o hudbě. Praha : SKHaU, 1955.

RUŠČIN, P.: Dejiny európskej hudby od antiky po nástup hudobnej moderny. Prešov : PU, 2001.

RYBARIČ, R.: Dejiny hudobnej kultúry na Slovensku I. Bratislava : Opus, 1984.

SCHERING, A.: Geschichte Der Musik in Beispielen. Leipzig : Breitkopf & Härtel, 1931.

SMOLKA, J. a kol.: Dejiny hudby. Praha : Togga, 2001, 657 s.

SUCHOŇ, E. – FILIP, M.: Stručná náuka o hudbe. Praha – Bratislava : Supraphon, 1970.

SUCHOŇ, E. – FILIP, M.: Náuka o harmónii: 1. a 2. diel. Bratislava : PF UK, 1992.

SZABOLCSI, B.: Dejiny hudby. Bratislava : ŠHV, 1962.

SYROVÝ, V.: Hudební akustika. Praha : AMU, 2003.

ŠIŠKOVÁ, I.: Dejiny hudby IV. Klasicizmus. Bratislava : Ikar, 2012

ŠIŠKOVÁ, I.: Obraz vývoja hudobného klasicizmu v Európe. Bratislava : Stimul, 1999.

ŠOLC, M.: Tajemství akordických značek. Praha : Supraphon, 1964, 1980.

VELEBNÝ, K.: Jazzová praktika 1 – 2. Praha : Panton, 1978, 1983.

ZENKL, L.: ABC hudební nauky. Praha : Editio Bärenreiter, 2003.

ZENKL, L.: ABC hudebních forem. Praha : Editio Bärenreiter, 2009.

Učebnice hudobnej výchovy pre 2. stupeň ZŠ.

Časopisy: Múzy v škole, Hudební výchova, Musik in der Schule, Wyuczowanie muzyczne.

Partitúry a notový materiál.

Internetové zdroje.

Audio a video nahrávky.

 

Kontaktný formulár

=